Poznáte stoličkový tanec pri počítači?
V detských táboroch či na svadbách sa často hrá stoličkový tanec a najnovšie sa o stoličku bijú celé rodiny pred počítačom...
Princíp klasického stoličkového tanca je zrejme medzi ľuďmi dôverne známy - tancuje sa na hudbu okolo stoličiek, ktorých musí byť o jednu menej ako tanečníkov. Keď sa hudba vypne, všetci sa snažia uchmatnúť si stoličku a komu neostane, vypadáva z hry. Na tom istom základe sa dnes hrajkáme mnohí doma po príchode z práce a škôl. Kto schytí prvý miesto pri počítači, je frajer, a ostatní striehnu na uvoľnenie miesta v rytme jeho úderov na klávesnicu. Nutné pauzy na toaletu sú vďačné chvíľky, ktoré nedočkavci v rade využijú na to, aby si pozreli "aspoň" svoju mailovú poštu.
Ešte tento level a pustím ťa...
Nedajbože, aby sa ako prvé dostalo k počítaču dieťa do zhruba 12 rokov, to sa od hier len tak ľahko neodlepí. Tu ešte nakŕmi virtuálnu rybičku, tam vyvenčí rovnako nemého psíka... Starší dorast číha na stoličku, aby si stiahol obľúbený film či hudbu, hodil niečo na facebookovú nástenku. Rodičom zatiaľ tečú nervy, lebo nevedia (alebo skôr po celom dni nemajú už síl) svoje deti odohnať od tej zázračnej skrinky a zmotivovať ich k domácim úlohám a duchaplným aktivitám. Vyšťavení si potom sadajú neskoro večer na voľnú stoličku tiež a môžu rozmýšľať, kto koho vlastne kopíruje - deti svojich rodičov či naopak. Aj dospelí kŕmia svoje neživé rybičky a dočisťujú abstraktné akváriá po svojich deťoch... Medzitým riešia pracovné maily, komunikujú cez sociálne siete.
Daj pokoj, vygugli si to...
Za ten čas, kým celá rodina upratuje internetové miestnosti a debatuje v nich, ba možno žije svoj druhý (či hlavný?) život vo virtuálnom mestečku, reálny svet im padá na hlavu. Nemá kto utrieť prach ako je týždeň dlhý, poznámky za neurobené školské úlohy sa kopia, teplé večere sú prežitkom... Nielen deti, či jednotlivci sa stávajú závislými na virtuálnych "kamarátoch" či hrách, ale celé rodiny. Počítače sú ich rovnocennými členmi, ak nie dominantnejšími než čokoľvek ostatné. Na zvedavé otázky svojich detí si už ani nedávame často námahu dať rozvitú odpoveď, vyblafneme iba "Vygugli si to". Nebolo by zlé skúsiť na dva dni v týždni odpájať sa zo siete? Inak nám ujdú pomedzi prsty všetky ozajstné a hmatateľné zážitky a vôbec celý život.
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
