Stres netrápi len dospelých. Majú ho aj deti

Následkom toho sú unavení, podráždení a nespokojní. Rodičia si však neuvedomujú, že stres prežívajú aj ich deti. A mnohí dokonca aj sami svoje deti stresujú.

Stresu sa nevyhne nikto z nás, len každý ho inak zvláda. Byť v strese znamená byť vystavený rozličným tlakom, a preto byť v tiesni. Pojem stres vznikol z latinského slova stringo, stirnger, strinzi, strinctum čo znamená uťahovať, sťahovať slučku okolo krku. Psychické vypätie naozaj spôsobuje telesné ťažkosti. V záťažovej situácii sa človeku napríklad zle dýcha alebo sa nadmerne potí. Stres je súbor viacerých javov, ktoré sa s človekom dejú, keď je pod tlakom.

Aj rodičia svoje deti stresujú
"Stres patrí k životu a dieťa ho zažíva už od narodenia. Akýkoľvek nový podnet, čokoľvek neznáme je preň stres," vysvetľuje Katarína Hatráková, detská psychologička.

Keď dieťa rastie a rodičia dieťa učia pohybovať sa vo svete, nastupuje výchova, v školskom veku pribúda tlak na výkon - to všetko je pre dieťa stresujúce. Dospelí sú tu na to, aby deti pred stresom ochránili a nevystavovali ich neúmernej záťaži a napätiu. Ale často, naopak, k stresu svojho dieťaťa prispievajú.

"Rodič môže dieťa stresovať tak, že ignoruje, čo je preň nové, keď mu v nových situáciách, ktorým dieťa nerozumie, nie je sprievodcom a oporou, ale žiada, aby si poradilo samo a správne," hovorí psychologička.

Matka môže svoje malé dieťa stresovať, keď ho neučí jesť pomaly a trpezlivo, keď mu neukáže a nevysvetlí, čo a ako robiť a prečo, ale položí predeň misku s lyžicou a chce, aby sa najedlo samo. Takto v rôznych obmenách vieme stresovať aj tínedžerov, aj stresovať sa my dospelí sami medzi sebou (napríklad keď nám v novom zamestnaní niekto podobne "ochotne" vysvetlí naše nové pracovné úlohy).

Tínedžeri
Menšie deti často zažívajú od rodičov časový stres, keď ich naháňajú a nedoprajú im čas preorientovať sa na novú činnosť (dohrať sa, dojesť, obliecť sa v pokoji). Keď aj rodičia vedia vychovávať malé dieťa, svojim väčším deťom často prestávajú rozumieť, ale stupňujú svoje požiadavky na správanie a už aj na ich výkon.

Tínedžerov rodičia najčastejšie stresujú školou a domácimi povinnosťami - keď s nimi o týchto veciach hovoria len formou príkazov a nezaujímajú sa o to, čo chcú oni, aké majú zážitky, aké majú predstavy. Oklieštená, povrchná komunikácia a neschopnosť porozumieť si navzájom, to je typický obraz mnohých súčasných rodín, v ktorých sa stresujú rodičia aj deti navzájom.

Otec a matka sú povedzme pod tlakom požiadaviek na skvelé výkony v práci a na deti prenášajú tlak na výkony v škole, prípadne od nich po vlastnom náročnom dni vyžadujú bezpodmienečné podradenie sa ich požiadavkám. Rodičia pritom nevedia, s akými problémami sa ich deti stretávajú v škole, čo v ten deň zažili ony a podceňujú ich význam. Deti zas odmietajú prispôsobiť sa požiadavkám, ktoré na ne kladú rodičia, "neposlúchajú" a odvrávajú.

"Miera stresu sa nemení už od šiestich-siedmich rokov až do dospelosti. Nedá sa povedať, že dospelí prežívajú viac stresov ako deti," uvádza Katarína Hatráková. Detský stres má možno inú kvalitu, ale nie je ho viac ani menej - len každý má voči stresu inú toleranciu. Tak, ako jedného dospelého "nič nerozhádže" a iného vyvedie z miery aj maličkosť, rovnako je to aj u detí.

Zdrojom stresu pre sú dieťa, samozrejme, výnimočné krízové situácie, ako je úmrtie blízkej osoby, rozvod rodičov či vážna choroba, ale aj prudké výrazné zmeny sociálneho prostredia ako sťahovanie či zmena školy.

Stresy v škole
V škole deti zažívajú stres už od prvej triedy. Veľká zmena ako nástup medzi školákov vôbec, prechod na druhý stupeň s viacerými učiteľmi a prechod na strednú školu súvisia so zmenou prostredia. Všetko je nové, iný režim, iné požiadavky, iní spolužiaci, iní učitelia. A v tomto období potrebujú oporu rodiny viac než inokedy. Inými vonkajšími stresujúcimi faktormi môžu byť zlí učitelia alebo agresívni spolužiaci, prípadne školské povinnosti komplikujú poruchy učenia. Aj tu deti potrebujú pomoc dospelých - minimálne pozornosť a pochopenie.

Niekedy však záťaž spôsobujú deťom sami rodičia, ak malé dieťa nechávajú v škole dlho popoludní, ak ho vozia do školy zbytočne ďaleko a dlho, ak ho umiestnia do náročnejšej výberovej školy, ktorú dieťa zvláda s problémami, ak nezorganizujú dieťaťu dobrý režim dňa a nenechajú mu dostatočný priestor na všetky povinnosti aj na oddych.

Prieskum Jaroslava Broďániho a Vladimíra Šutku z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre potvrdil, že študenti stredných a vysokých škôl vo veku 15 až 25 rokov trpia ľahkou úrovňou stresu. Vysoké "stresové" bodové skóre sa ukázalo u mládeže medzi 15-16 rokom, čo pravdepodobne súvisí s prechodom zo základnej školy na strednú školu.

V telesnej rovine sa stres prejavuje viac u dievčat - študentky sú rýchlejšie unaviteľné, náchylnejšie k ochoreniam, trpia vegetatívnymi ťažkosťami, bolesťami hlavy, svalovým napätím, poruchami spánku a vysokým krvným tlakom ako chlapci študenti. Pre chlapcov vo veku 15-19 rokov sú chakteristicé problémy v sociálnej oblasti - ubúda angažovanosti, klesá motivácia pomáhať spolužiakom, obmedzujú svoje sociálne kontakty, nedostatočne sa pripravujú na vyučovanie, pribúdajú im konflikty v súkromnom živote.

Stres sa nevyhne nikomu z nás, ani deťom. Ale rodičia môžu deti naučiť, ako ho zvládať lepšie a ako ho nevytvárať iným zbytočne.
"Rodič môže dieťa stresovať, keď mu v nových situáciách, ktorým dieťa nerozumie, nie je sprievodcom a oporou, ale žiada, aby si poradilo samo a správne."

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK