Rodinná poradňa: Dieťa je múdre, ale lenivé. Patrí na gymnázium?
Radí Mária Tóthová-Šimčáková, školská psychologička.
Moju dcéru chcem dať na osemročné gymnázium, ale triedna učiteľka mi hovorí, že je múdra, ale lenivá - a že sa jej tam nebude chcieť učiť, keď sa jej nechce ani teraz. Váham, či ju prihlásiť, aby sa netrápila, či nie je lepšie počkať až po skončení ZŠ. Ale na druhej strane trocha viac učenia ešte nikoho nezabilo, však?
Výber vhodnej školy pre dieťa trápi veľa rodičov, veď pre ne chceme to najlepšie. Pouvažujte a popýtajte sa aj jej, či má vlastne rada učenie. Je spokojná, keď sa niečo nové naučí a dokáže nové veci? Alebo je motivovaná skôr len na dostávanie dobrých známok a ide jej o prestíž "byť Najlepšia"? Ak platí, že jej učenie robí radosť a je ten študijný typ, ktorý sa namiesto hrania bude učiť a čítať, tak je jasné, že za svoje veľké úsilie očakáva odmenu. A tou je dobrá známka.
To, že učiteľke sa zdá múdra, je dobré. Pomalé tempo práce je u mnohých aj šikovných detí možné aj preto, že nemajú dosť motivácie sa učiť alebo nemajú prečo. V kolektívoch sa stáva, že kto sa snaží a učí sa, toho spolužiaci odmietajú. Tak dcéra v triede nepracuje a neukáže, čo naozaj vie. Aké tempo má doma? Rada si robí úlohy alebo ju musíte do učenia poháňať? Aj to vám napovie, ako sa rozhodnúť. Zapojte do rozhodovania aj dcéru. Môžete skúsiť ísť na ňu s humorom, porovnaním s ostatnými, nech vidí, ako sa jej darí, ukážte jej svoje vysvedčenia. Skúste jej povedať, čo by ste pre ňu chceli a aké vzdelanie si pre ňu predstavujete, nech vidí, že vám na tom naozaj záleží. Ale zapojte do rozhodovania aj dcéru, aby výber školy bola aj jej motivácia. Mnohým deťom pomôže čas dozrieť a pre ne je lepšie, ak počkáte do 9. ročníka. Ale niekedy sa zase neoplatí čakať a lepšie je nasadiť vyššie pracovné tempo gymnázia hneď s prechodom na II. stupeň. Ťažko odhadnúť, čo je lepšie pre vaše dieťa, určite by som sa skontaktovala s psychologickou poradňou, kde vedia posúdiť tempo práce vašej dcéry aj odhadnúť jej schopnosti a poradiť vám konkrétnejšie.
Text: Mária Tóthová-Šimčáková pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu