Deti z ulice si píšu úlohy v klube

Nemusia sa nikde hlásiť ani nikomu platiť, môžu sem prísť a zabaviť sa, prípadne sa poradiť o svojich problémoch. Niektorí sa tu učia a píšu si domáce úlohy a ich rodičia sú radi, že sa deti netúlajú po uliciach.

Vo vysokom panelovom dome v petržalskej časti Kopčany bývajú rodiny s deťmi, ktoré veľa peňazí nemajú, je to sociálna ubytovňa. Na prízemí sú dvere otvorené pre všetky deti z okolia, od predškolského veku až po tínedžerov. Hneď za bránou je vrátnica, ale kto ide do Ulity, nemusí sa zapisovať ani ukazovať žiadny preukaz, vstup je voľný. "Význam slova ulita môže byť pre každého iný. My sa snažíme, aby to bolo bezpečné miesto a zároveň aby tu deti objavili v sebe to dobré, čo v nich je," vraví štatutárna zástupkyňa Ulity Petra Hraňová. Nízky prah v prenesenom zmysle znamená, že sem môžu prísť deti z ulice bez toho, aby sa vopred ohlásili, bez toho, aby sem museli chodiť pravidelne a nemusia nič platiť. Nízky prah teda znamená prístup kohokoľvek bez bariér. Je to pre deti a tínedžerov miesto, kde môžu svoj voľný čas tráviť bezpečne a zmysluplne. Prídu bez ohlásenia, zaklopú a ak je voľné, môžu vstúpiť a zapojiť sa do programu, ktorý práve beží.

V pondelky a stredy poobede sa v Ulite doučuje. Deti - žiaci od prvého po štvrtý ročník - môžu prísť  urobiť si tu domáce úlohy a pripravovať sa do školy pod vedením kvalifikovaných pracovníčok. "Mnohé deti prídu s konkrétnou domácou úlohou, s ktorou potrebujú pomôcť a často sa z toho vyvinie doučovanie látky, ktorú sa učili vopred. Tak sa napríklad vraciame od veľkej násobilky k malej. Niekedy sa dieťa potrebuje len doučiť vybrané slová. A niekedy hľadá pokojné tiché miesto, aby si mohlo niečo do školy prečítať, lebo doma si starší súrodenci púšťajú nahlas hudbu," vysvetľuje Monika Juríková, pracovníčka centra.

Učia sa rady 
Monika skončila štúdium sociálnej práce a vie sa učiť aj s deťmi s poruchami učenia. Každé dieťa, ktoré sa príde doučovať, má v Ulite zavedený svoj zošit, do ktorého sa zaznamená, čo robilo, ako postupuje, v čom by povedzme malo pridať a podobne.

"Deti, ktoré sem chodia pravidelne, už poznáme a vieme, s čím majú problém a na čo sa máme zamerať.  Snažíme sa, aby učenie bolo pre ne aj zábavné a keď sme hotoví s úlohami, vytiahneme vzdelávacie hry," dodáva Monika.

Za šesť rokov si klub získal medzi deťmi určitú prestíž, a tak sa stane, že sa chce naraz učiť viac detí, ako sa sem zmestí, a niektorí musia počkať. Keďže sem chodievajú aj väčší, menší majú silnú motiváciu dostať sa dnu. Dokonca si vraj niekedy úlohy vymyslia, len aby sa sem mohli prísť učiť! Ale niekedy zas nevydržia čakať, kým prvá skupina učeniachtivých detí odíde a v ten deň sa už nevrátia.

Braňo je číslo
Štvrták Braňo sa práve učí matematiku. Chodí sem pravidelne, ale zvyčajne má problém sústrediť sa. Tak ho od ostatných oddelili paravánom, aby ho to nerozptyľovalo, a to zabralo. "Dnes mu to išlo výborne," pochválila chlapca "domáca pani učiteľka", dobrovoľníčka z Ulity.
"Dokonca sa aj sám priznal k tomu, čo mu nejde a vypýtal si delenie," dodáva s úsmevom. A urobil si v stredu s predstihom aj vlastivedu, ktorú má mať hotovú až o niekoľko dní.

Braňove šibalské oči prezrádzajú, že ním vedia šiť všetci čerti. Na otázku, prečo sem chodí, odpovedá: lebo tu môžem robiť zle! Tak vníma voľnosť, ktorú mu tu ponúkajú, a to je dobre, lebo to znamená, že tu vie pravidlá prijať. Braňo sem chodí už pol roka a zo začiatku sem vtrhol, kedy chcel, alebo počmáral stenu. Musel sa učiť, že tu nemôže ničiť veci a že keď si niečo požičia, musí to vrátiť. Pri učení vydržal sotva desať minút, dnes sa učil s prestávkami celú hodinu a pol!  

Deti obyčajne nemávajú veľkú motiváciu učiť sa, ich snahu preto treba podporiť. Kto sa usiluje, môže si vybrať odmenu. Ceruzky, pravítko či gumu - niečo, čo súvisí so školou, niekedy časopis, nálepku, žuvačku. Alebo si môže niečo požičať na doma. Braňo si nesie domov puzzle. Najväčšou odmenou je výlet, na ten sa dá dostať za päť pečiatok. A pečiatku možno získať za nejakú dobrovoľnú domácu úlohu navyše. Aj Braňo si dnes vypýtal svoju "pečiatkovú" úlohu, a keď ich nazbiera päť, pôjde s ostatnými napríklad na výstavu.   

Prečo si úlohy nepíšu doma
Prečo sa tieto deti neučia doma, s rodičmi alebo s niekým z rodiny? Veľa rodičov chodí z práce neskoro a nemajú nikoho iného dospelého, kto by deťom s úlohami pomohol, alebo sa s deťmi učiť nevedia. Alebo sa deti prídu učiť sem, lebo sa im to tu páči. Nie sú to pritom výhradne deti zo sociálne slabších rodín, rovnaký problém môže mať akákoľvek rodina. Tu sa dieťaťu venujú profesionálne a individuálne, jedna pracovníčka alebo dobrovoľníčka na jedno dieťa alebo najviac na dve. Dobrovoľníčky sú študentky sociálnej pedagogiky alebo liečebnej pedagogiky a chodievajú sem pravidelne.

Keď sa v Ulite zišli piati chlapci z jednej triedy, Monika bola dva roky v kontakte s ich učiteľkou a chodila k nej na vyučovanie, aby vedela presne, akým spôsobom im v škole vysvetľuje nové učivo, aby im to popoludní v klube podala rovnako. Veď už len pri obyčajnom odčitovaní je viacero spôsobov. V spolupráci s učiteľkou a so psychológom odhalili niektoré poruchy učenia a deti boli preradené do iných tried. A niekedy sa prídu poradiť aj rodičia. "Po rodičovskom združení prídu a povedia nám, čo sa dozvedeli od učiteľky, čo dieťaťu nejde a poprosia nás alebo si pýtajú nejaké cvičenia na doma, prípadne nemajú doma internet a pozerajú si u nás známky svojich detí na elektronickej žiackej knižke. Je to individuálne," vraví Monika Juríková. Veľkú popularitu má aj pravidelná augustová predškolská prípravka, kde sa ešte často v poslednej chvíli dá posúdiť, či je dieťa na školu zrelé alebo osvojiť si niektoré potrebné návyky.  
   
Keď sú deti na ulici
"V zime je to náročnejšie, lebo do dvoch malých miestností sa veľa ľudí naraz nevojde, ale snažíme sa, robíme pre každú vekovú skupinu detí aspoň jednu aktivitu pravidelne," vysvetľuje Petra Hraňová, štatutárna zástupkyňa Ulity. Pre deti od štvrtého po siedmy ročník organizujú hry, tínedžeri využívajú najmä dievčenskú alebo chlapčenskú hodinku na hry, rozhovory, rôzne pracovné aktivity alebo iba na voľné trávenie času v bezpečí klubu. Učia sa tak spolu komunikovať, tolerovať sa navzájom, spolupracovať aj byť zodpovednými. Jedna skupina sa rok pripravuje na medzinárodné stretnutie mládeže, kde budú prezentovať svoje aktivity. 

"Časťou našej práce s deťmi je práca na ulici. Nie všetci chcú prekročiť prah klubu, preto ideme za nimi von. Vedia o nás, kedy nás kde nájdu a keď chcú, prídu za nami poradiť sa s nejakým problémom. Mladších trápia väčšinou problémy so školou, starší majú starosti s kamarátmi, s partnerskými vzťahmi. A keď sa vonku len tak nudia, ponúkneme im nejakú aktivitu," hovorí Petra Hraňová. Decká z okolia vedia, že v Ulite si môžu požičať športové náčinie - lopty, laná, rakety, švihadlá, kriedy. V lete sú pravidelné športové turnaje, súťaže, oslavy dňa detí, spoločné aktivity pre deti aj s rodičmi, aj pre ostatných obyvateľov z okolia, aby spolu strávili príjemný čas. Na sídlisku v Kopčanoch žije odhadom asi päťsto detí a do Ulity ich chodí stopäťdesiat, z nich asi deväťdesiat pravidelne. Ale ak niekto príde raz a potom sa dva mesiace ani neukáže, je to v poriadku, dvere sú otvorené.

Text:  Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK