Žijete svoj, či cudzí život?
Niektorí z veľkého blaha, iní z nejakého nedostatku – upriamia svoju pozornosť na druhých ľudí. Na úkor naplnenia vlastného života.
Starajme sa o iných, nie do nich
Prílišná nuda je hlavným spoločným menovateľom pohnútok, ktoré vedú človeka k tomu, aby sa nezdravo zaujímal o život niekoho iného. Patronát nad cudzími životmi si samozvane berú na plecia napríklad akčné svokry, mamičky na dôchodku, nezamestnaní partneri, ale aj kolegovia či kamaráti (najmä tí bez záväzkov). Aj slobodný šéf – starý mládenec je v tomto ohľade nebezpečný. Tak ako má pocit nadvlády nad osudom svojich zamestnancov, tak ho jeho "prázdny" rodinný stav často naviguje riadiť aj ich súkromný život.
Klebety plodia ďalšie klebety
Neškodnými pre okolie sú azda len tí, ktorí síce nevedia žiť naplno svoj život, ale ponárajú sa do informácií o známych osobnostiach. Takých miluje bulvárna tlač, keďže ju z veľkej časti živia. Cestou do i zo zamestnania, či doma pri kávičke – všade otvárajú stránky časopisov, pretriasajúce súkromie populárnych ľudí. Mnohí začínajú pracovný deň klikaním na klebety o prominentoch a rozoberajú ich s kolegami. Konzumenti správ o celebritách si vystačia s tým, čo ponúkajú médiá, nepotrebujú sa už zväčša starať do života aj reálnym ľuďom. To je asi jediné pozitívum tejto sociálnej úchylky, i keď nie pre "postihnutého", ale pre jeho okolie.
Prázdnotu vymyslený osud nenaplní
S obrovským zanietením sledujú mnohí aj televízne seriály a stotožňujú sa s abstraktnými postavami. Nebavia sa potom so svojimi známymi o vlastných životoch, ale oveľa zaujímavejšie im príde "vzrušovať sa" nad prikreslenými príbehmi tvárí šoubiznisu či seriálových hrdinov. Táto "bublina o ničom" v nich dokáže vyburcovať tie najrôznejšie emócie. Pre nich samotných by bolo lepšie, ak by sa sami pokúsili o nejaké to "vzrúšo", ktoré by bolo predovšetkým skutočné, nie nafúknuté. Žiť život niekoho iného je hazard s tým vlastným.
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Text: SHUTTERSTOCK
Prílišná nuda je hlavným spoločným menovateľom pohnútok, ktoré vedú človeka k tomu, aby sa nezdravo zaujímal o život niekoho iného. Patronát nad cudzími životmi si samozvane berú na plecia napríklad akčné svokry, mamičky na dôchodku, nezamestnaní partneri, ale aj kolegovia či kamaráti (najmä tí bez záväzkov). Aj slobodný šéf – starý mládenec je v tomto ohľade nebezpečný. Tak ako má pocit nadvlády nad osudom svojich zamestnancov, tak ho jeho "prázdny" rodinný stav často naviguje riadiť aj ich súkromný život.
Klebety plodia ďalšie klebety
Neškodnými pre okolie sú azda len tí, ktorí síce nevedia žiť naplno svoj život, ale ponárajú sa do informácií o známych osobnostiach. Takých miluje bulvárna tlač, keďže ju z veľkej časti živia. Cestou do i zo zamestnania, či doma pri kávičke – všade otvárajú stránky časopisov, pretriasajúce súkromie populárnych ľudí. Mnohí začínajú pracovný deň klikaním na klebety o prominentoch a rozoberajú ich s kolegami. Konzumenti správ o celebritách si vystačia s tým, čo ponúkajú médiá, nepotrebujú sa už zväčša starať do života aj reálnym ľuďom. To je asi jediné pozitívum tejto sociálnej úchylky, i keď nie pre "postihnutého", ale pre jeho okolie.
Prázdnotu vymyslený osud nenaplní
S obrovským zanietením sledujú mnohí aj televízne seriály a stotožňujú sa s abstraktnými postavami. Nebavia sa potom so svojimi známymi o vlastných životoch, ale oveľa zaujímavejšie im príde "vzrušovať sa" nad prikreslenými príbehmi tvárí šoubiznisu či seriálových hrdinov. Táto "bublina o ničom" v nich dokáže vyburcovať tie najrôznejšie emócie. Pre nich samotných by bolo lepšie, ak by sa sami pokúsili o nejaké to "vzrúšo", ktoré by bolo predovšetkým skutočné, nie nafúknuté. Žiť život niekoho iného je hazard s tým vlastným.
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Text: SHUTTERSTOCK
