Samuel Spišák: Mame som o filmovaní nerozprával

Dnes má 17 a za výkon vo filme získal Cenu Jozefa Kronera. Talent má po mame, herečke Lenke Barilíkovej, ale aj po otcovi, režisérovi Michalovi Spišákovi a po oboch starých otcoch.

Aká  je vaša prvá  spomienka na mamu? Má tá spomienka niečo spoločné s herectvom? 
Vlastne áno, lebo sa spája s videom, kde obaja účinkujeme: Som u starých rodičov v Nitre, v ohrádke pre malé deti so sieťkou a  mama ma kŕmi.  

Rozprávali ste rodičom o filmovaní? 
Boli iste zvedaví, ale mne sa o tom nechcelo hovoriť.  Najprv som mal totiž  hrať len na začiatku filmu, potom však skúmali, ako by som vyzeral starší, keby ma zamaskovali, a nakoniec sa rozhodlo, že celý film budem hlavnú postavu hrať ja.   

Cítili ste, že vo filme starnete?    
Ja som si to starnutie až tak neuvedomoval. Keď mi nalepili bradu, pozeral som sa na seba a bolo mi to aj smiešne, keď mi  však dali výplne, aby som mal mocnejšiu postavu, začal som sa naozaj cítiť staršie. 

Čo ste sa pri filmovaní získali okrem slávy?    
Všetko. Predtým som nerobil nič s kamerou,  teraz už viem, čo sa ako volá a ako na to. Už viem sám rozmýšľať pred kamerou. A sláva? Neviem, ale dnes na mňa kričali nejakí chalani: Ty si ten z Paneláku! Inak nič. Ľudia ma nejako zvlášť neregistrujú, len niektorí z oblasti divadla, ktorí videli film. 

Oslávili ste s rodinou úspech?
Po filme sme boli na stejkoch. To je moje obľúbené jedlo, majú byť  mierne krvavé, s  opekanými zemiakmi a omáčkou zo zeleného korenia.  Mama ich síce vie urobiť tiež, ale v reštaurácii ich robia odbornejšie. Aj v Bratislave, ale najmä v Kalifornii, kde som už tiež s filmom bol. Mama inak varí výborne.

Film Nedodržaný sľub vychádza z histórie, ktorú ste nezažili. Ide o tragédiu židovskej rodiny, ktorá nemohla splniť sľub, že sa znova zíde, lebo ich vyvraždili. Chápali ste tento námet?
Na začiatku nakrúcania som mal 14 rokov a bral som to tak, že ideme robiť nejaký film. Postupne som pochopil, že to je vážna téma.  Bolo to teda nielen fyzicky, ale aj psychicky ťažké. Veľmi mi pomohol režisér Jiří Chlumský. Rozprával som sa o tom aj s otcom. Vysvetľoval mi, ako to bolo za vtedajšieho slovenského štátu a kto bol Jozef Tiso.

Ktoré chvíle boli pri filmovaní najťažšie? 
Akčné scény v zime. Vtedy sa o mňa aj báli, či to zvládnem. V zime som prišiel o polnoci do izby a ráno  pred piatou ma čakalo auto.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu