Novoročný záväzok nesmie byť len vyhlásenie

Každý rok sa niečo končí a niečo začína a tento prelom môže byť príležitosťou aj na zlepšenie vzťahov v rodine a na úvahu o tom, čo by ste od nového roka u vás doma mohli zmeniť.

Najúprimnejší v rodine bývajú tínedžeri. Ak sa im niečo nepáči, bez okolkov vyhlásia, že je to "trápne". Niečo podobné  môžete zažiť aj s novoročnými záväzkami. A tak si zvolíte taký, o ktorom vopred viete, že ho splníte len ťažko. Pri záväzkoch treba zvážiť každé slovo.

Nesľubujte, čo nesplníte
"Záväzok by sa mal týkať niečoho, čo naozaj potrebujeme, chceme a čo aj reálne môžeme splniť. Ak niekto svoj novoročný záväzok zverejní, hoci len v rodine, a potom ho nesplní, vyvolá to pochybnosti a nedôveru k všetkému, čo povie," upozorňuje detská psychologička Katarína Hatráková.

Novoročný záväzok nie je povinný a ak, tak je to určite pre každého niečo iné. Všeobecné "normy" sú nanič - nebudem chudnúť len preto, že to robia iní, ak sa cítim dobre. Podľa Hatrákovej súčasnej rodine najviac chýba úprimnosť, skutočný záujem o druhého.

"Ak mám povedať, aký by mohol byť spoločný novoročný záväzok rodiny, bolo by to čo najmenej bielych miest. Nemusia o sebe všetci vedieť všetko, ale často chýba spoločné zdieľanie," vysvetľuje psychologička.

Rodičia by sa mali zaujímať o deti nielen otázkou "čo bolo v škole?", ale mali by si nájsť čas spoznať, čím ich dieťa žije. Na oplátku by sami mali deti vťahovať do rodinných vecí. A to nie v zmysle hádzať na deti problémy dospelých, ale hovoriť s nimi o tom, čo nás čaká a prečo. Tri čarovné slová na zlepšenie rodinného života by mohli znieť: čas, priestor pre každého a vzájomné počúvanie. Keď sú rodičia so správaním svojho tínedžera nespokojní, nový rok chcú využiť ako príležitosť, ako dieťa dotlačiť k polepšeniu. "Ak ide o nejaký vypuklý problém, o ktorom už rodičia s dieťaťom viackrát hovorili, stojí za úvahu využiť nový rok na prijatie záväzku. Ale skôr by som  žiadala od dieťaťa jeho vlastnú predstavu, ako by sa veci mohli zmeniť," odporúča Hatráková.

Vyberte si jeden cieľ
Na konci starého roka rodičia bilancujú aj výsledky svojej výchovy. Ak výsledok nie je pre nich uspokojivý,  treba si vybrať iba jeden novoročný záväzok a na ten sa sústrediť.  "Ak rodičia od dieťaťa chcú, aby sa zlepšilo v učení, treba sa zamerať na školu.  Ak je problém v správaní, treba sa dohodnúť na určitej zásade, ktorá bude platiť. Ale nie je dobré meniť veľa vecí naraz. Sľúbiť sa to síce dá, ale nedá sa to splniť," konštatuje psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. 

Podobne to platí aj pre sebakritických rodičov, ktorí chcú zlepšiť svoj prístup k deťom - aj tu sa treba zamerať len na jedno výchovné predsavzatie, ktoré považujú za najdôležitejšie, sústrediť sa na jeden cieľ.  "Napríklad budem dôsledný, budem trpezlivý, alebo nebudem deti naháňať - dám si na všetko viac času. V každom veku dieťaťa je na tom najdôležitejšom mieste  niektorá iná zásada výchovy - u menších detí treba viac prejaviť lásku a dôslednosť, u starších trpezlivosť a vychovávať ich k samostatnosti," dokresľuje psychologička Tóthová. No a samozrejme každé dieťa je  individualita a  rodičia ho majú ľúbiť nielen vtedy, keď ich poslúcha, ale bez podmienok.

Ak v rodine každý žije niečím úplne iným, ťažko je stráviť hoci len chvíľku v úprimnom a príjemnom rozhovore. Práve sviatky bývajú obdobím vypätých emócií, keď je každý plný čakávaní a rodina má zrazu fungovať inak, aj keby nasilu. Lenže nijaké násilie pohode neprospieva Aby ste sa vyhli trápnosti záväzkov, môžete hovoriť skôr o svojich plánoch. Čo by kto z rodiny chcel v novom roku zažiť? Čo by chcel vidieť? Čo by chcel dosiahnuť?

Zdravé rodiny sa podporujú, nie obmedzujú
"Keď sa rodinné záväzky prijímajú dobrovoľne, nikdy nevychádzajú zo súpisu nedokonalostí detí a rodičov," myslí si sociologička Zuzana Kusá.  Novoročný plán odriekaní na ceste k sebazdokonaľovaniu, to nie je podľa jej gusta.  "Tento typ záväzkov, žiadajúci napríklad obmedziť otcovo fajčenie, matkine telefonické rozhovory a detské hry na počítači, nemá v sebe nič príjemné, len presadzuje právo dohľadu nad slabosťami člena rodiny. A to rodinné putá skôr rozkladá ako upevňuje," vyhlasuje sociologička.

Páči sa jej však predstava rodiny, ktorá je schopná zísť sa k vymýšľaniu spoločných rodinných novoročných záväzkov dobrovoľne. Ale skutočne dobrovoľne, a nie preto, že tu plieska bič tradície alebo že pre pokoj v dome treba plniť matkin rozmar.  "Sama schopnosť spoločného plánovania, v ktorom majú primerané slovo aj deti, ma nadchýna ľudsky aj sociologicky a svedčí o dobrom zdraví rodiny," hovorí Kusá.

Zdravé rodiny si podľa jej predpokladu buď  plánujú zažiť spoločne niečo príjemné, na čo sa bude spomínať -  ak ide o nákladný zážitok, môžu s  ním byť spojené aj úsporné opatrenia, ku ktorým sa zaväzujú jednotliví členovia rodiny.  Alebo  sa rodina dohodne, že ako verný podporný tím pomôže svojmu členovi dosiahnuť to, čo túži v danom roku dosiahnuť. Cenné môžu byť spoločné zážitky aj určité spoločné  (dobrovoľné) odriekanie pre spoločný cieľ aj individuálne priania a ochota všetkých svojou troškou prispieť k ich naplneniu.

"Takéto záväzky si rodina samozrejme nemusí dávať len do nového roku, mnoho rodín ich prijíma bežne a neformálne,  pretože takto chápu zmysel spoločného života,  rodina je priestor osobitných zážitkov a jedinečnej emočnej podpory," uzatvára sociologička.

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK