Presunúť na hlavný obsah

Námesační si menia sny na adrenalínové športy

Lifestyle

"Mami, neboj sa, ja ti len pichnem ten nôž medzi rebrá," hovorí veľmi pomaly ani nie desaťročný chlapček.

V spotenej, mrazivo chladnej ruke zviera kuchynský nôž. Mama sa najskôr strhne, no vzápätí mu čo najpokojnejším hlasom odpovedá: "Pôjdeme ťa radšej uložiť, dobre?" Syn neprotestuje, odloží nôž a nechá sa za ruku odviesť do postele. Chvíľu pokojne leží, potom sa začne zmätene obzerať vôkol seba. "Zase som bol námesačný?" pýta sa, keď sa konečne ocitne v realite.


Hlavný aktér hororovej scénky nad svojím skutkom krúti hlavou aj dnes, takmer o dvadsať rokov neskôr. "Rodičia mi to ani nechceli prezradiť. Dozvedel som sa o tom vlastne náhodou a až dlho po tom, čo som prestal byť námesačný," rozhovorí sa Juraj Rovný. Zo svojich námesačných pochôdzok, na ktoré sa vydával medzi šiestym a dvanástym rokom života, si nepamätá takmer nič. "Spomínam si len na tie momenty, keď ma zobudili a dostal som šok. Vtedy to bolo ako prebudenie z nočnej mory," dodáva.

Oveľa viac zážitkov má, prirodzene, jeho mama. "Na prvý pohľad sa nedalo nič poznať. Syn mal otvorené oči, reagoval na okolie. Iný bol, až keď prehovoril. Rozprával veľmi pomaly, akoby premýšľal o každom jednom slove, ktoré vysloví. Mal tiež ľadové a spotené ruky," opisuje námesačný stav svojho dnes už dospelého syna jeho mama Ľubica. Malý Jurko často pozeral televízor, hoci aj vypnutý, vždy si hľadal nejakú činnosť, vzal si nejakú hračku alebo knihu a prezeral si ju.

"Komunikoval s nami, len keď sme ho oslovili. Inak si len niečo mrmlal sám pre seba. Nedalo sa dobre rozpoznať, o čom rozpráva, predpokladám, že vtedy hovoril zo sna," pokračuje Jurajova mama. Keď už jeho stavy poznala, vždy ho vzala za chladnú ruku a odviedla do postele, kde po krátkom čase zakaždým precitol do reality. Nie vždy to však išlo hladko. Námesačného Juraja dokázalo z polobdelého stavu vyviesť mnohé. Silnejší hlas, prudký pohyb, násilná snaha zobudiť ho.

"Mne sa to stalo za celý čas vari len dva razy. Vtedy dostal šok, strašne sa triasol, nariekal, skoro až kričal. Trvalo to len pár sekúnd, ale naskakovala z toho husia koža," spomína pani Ľubica. "Mne sa to zdalo, akoby som sníval nejaký sen a v momente, keď ma prebudili,  všetky postavy z toho sna sa postavili proti mne a chceli mi ublížiť. Pamätám sa, že som mal vždy neuveriteľný strach. Keď som sa konečne prebudil do reality, bol som úplne spotený a bola mi veľká zima," opisuje Rovný.

Spln hrá hlavnú úlohu len u niektorých
Jurajov prípad je len jedným z mnohých. Podľa niektorých štatistík býva námesačné každé desiate dieťa a jeden z päťdesiatich dospelých. Keďže mnohí námesační robia v spánku podivné veci, rodina ich stav často tají. Aj preto si pri slove námesačný väčšina populácie vybaví figúrku so zavretými očami a predpaženými rukami, ako si smelo vykračuje po streche budovy, ktorú osvetľuje veľký guľatý mesiac v splne. Pritom stavy sa líšia naozaj od prípadu k prípadu.

Podľa Americkej spánkovej asociácie môže námesačný len sedieť a pozerať sa okolo seba, ale môže napríklad aj šoférovať na dlhé vzdialenosti. Námesačníctvo je len veľmi málo zmapovaná oblasť. Odborníci napríklad tvrdia, že ide o jeden z mnohých druhov spánkových porúch, ktorý nemá so splnom Mesiaca nič spoločné. Juraj však v noci po byte blúdil výlučne iba počas splnu. Inokedy so spánkom žiadny problém nemal. Mnohí iní však nocou kráčajú v polospánku bez ohľadu na fázu luny.

Podľa psychológov sa námesační akoby budili s jasným cieľom, ktorému venujú maximálnu pozornosť. Tým však neraz ignorujú všetky ostatné detaily, a tak zabudnú napríklad na to, že by sa mali pred odchodom z domu obliecť. Majú tiež zníženú schopnosť rozoznávať chute či zápachy, naopak, skvelo dokážu ovládať svoje svaly, čo im umožňuje robiť veci, ktoré by si počas bieleho dňa určite nedovolili. 

Americký novinár Carlton Brown, ktorý sa venoval opisovaniu rôznych prípadov námesačníctva, písal napríklad o žene, ktorá v noci jazdila na stoličke, či o mužovi z New Yorku, ktorý sa zobudil až na to, že sa topí. "Keď ma vytiahli, povedal som im, že som nemal ani potuchy, že chodím v spánku, a už vôbec nie, že v spánku plávam," dodal neskôr s úsmevom. Isté 16-ročné dievča zase v noci písalo list chlapcovi, cez deň si na to vôbec nepamätalo, pokračovalo až počas ďalšej noci - opäť v námesačnom stave.

Útek pred stresom, ktorý nestlmí ani spánok
Práve posledný príklad poukazuje na hlavnú príčinu námesačnosti, na ktorej sa zhoduje väčšina psychológov a spánkových odborníkov. "Nervové vypätie, stres, depresie," vymenúva psychologička Eva Jaššová hlavné dôvody, ktoré človeka v noci vyháňajú v spánku z postele. "U detí sú to často stavy podobné nočnému desu. Pri ňom sa v noci prebudia vo veľkom strachu, no ráno si nič nepamätajú," pokračuje psychologička.

Šestnásťročné dievča si zrejme prenášalo traumy z nenaplnenej lásky do svojho spánku. Príčin však môže byť viac a nemusia vždy útočiť len na detskú dušu. Vysokoškolák Ondrej Laco, ale predovšetkým jeho priateľka Martina asi nikdy nezabudnú na jednu z prvých nocí, ktoré spolu strávili. "Vstal som, chodil som po internátnej izbe a hovoril som, že všade sa leje krv, že vidím sudy s krvou," spomína 24-ročný študent na udalosť spred dvoch rokov.

Priateľka sa najskôr zľakla, keď však pochopila, čo sa s Ondrejom deje, snažila sa ho upokojiť a to napokon zabralo. "Keď som sa nad tým spätne zamýšľal, spomenul som si, že som dva dni predtým hral akčné počítačové hry, kde naozaj krv tiekla potokom, možno to malo nejaký súvis," hovorí Laco, ktorý patrí k menšine populácie, ktorú námesačnosť neopustí v puberte. "Lunatizmus väčšinou zmizne spolu s tým, ako dozrieva nervová sústava, ale sú aj výnimky," dodáva Jaššová.

Podľa zberateľa námesačných príbehov Browna mnohých psychológov na tejto poruche fascinuje, že je vlastne protipólom snov. "Sny by mali mať funkciu predlžovača spánku. Všetky problémy dní sa počas spánku menia na sny, v ktorých sa riešia v reči symbolov. Človek sa tak nebudí pod náporom stresu," píše Brown. Námesačným však pasívne riešenie problémov v snoch nestačí, naopak, sny ich neraz ženú von z postele.

Harmónia dňa nosí ovocie aj v noci 
Zaručený a osvedčený liek na námesačnosť neexistuje, čo potvrdzujú aj prípady ľudí, ktorí napriek tomu, že vyhľadali odbornú pomoc, buntošia po nociach celý život. "V prípade, že zistíte, že ste námesačný, predovšetkým treba zistiť, či nestačí len upraviť spánkový režim," radí Americká spánková asociácia. U mnohých ľudí môže byť príčinou len nedostatok spánku, jeho nepravidelnosť, niekedy však polobdelé ponocovanie môže vyvolať aj plný žalúdok pred spaním.

Menej tradičnou, ale tiež odporúčanou formou liečby námesačníctva je hypnóza. "Niektorí pacienti nepotrebujú žiadnu inú terapiu, stačí im hypnóza," píše sa ďalej v odporúčaní asociácie. Pokiaľ sa námesačná osoba dostáva počas svojich potuliek do nebezpečných situácií alebo znepríjemňuje život ostatným, stavy nočnej polobdelosti sa dajú utlmiť aj sedatívami či antidepresívami. Hoci lekár môže pacientovi predpísať lieky na spanie, psychológovia odporúčajú najskôr hľadať príčiny v duši.

"Harmonické prežívanie života nie je dôležité len ako prevencia proti námesačníctvu. Aj pre mnohé iné dôvody treba traumy a stresové situácie dňa riešiť čím skôr," upozorňuje Jaššová a dodáva, že pokiaľ je lunatizmom postihnuté dieťa, treba sa s ním porozprávať a zistiť, či nie je v škole šikanované, či nemá trápenia, ktoré v sebe dusí. Nešťastných rodičov môže tešiť, že u väčšiny detí sa námesačníctvo vytratí do 15. roku života.

Ak sa námesačníctvo nepodarí utlmiť, treba sa s ním naučiť žiť. K fámam o námesačníctve patrí aj tá, že námesačnému človeku sa nikdy nič nestane. O tom, že to nie je pravda, svedčia mnohé prípady. Pred tromi rokmi v Banskej Štiavnici vypadol z okna 15-ročný námesačný chlapec. Ako zázrakom si po páde z 15-metrovej výšky zlomil len ruku. Menej šťastia mal pred dvomi rokmi 11-ročný rakúsky chlapec, ktorý podobný pád neprežil. Izbu, v ktorej nočný sliedič spáva, treba teda upraviť tak, aby si počas prechádzok neublížil na ostrých predmetoch, aby sa nedostal k miestam, kde hrozí pád z výšky. 

Nočný sliedič môže byť aj hrozbou
Ako nasvedčuje aj story Juraja, ktorý nožom ohrozoval vlastnú mamu, námesačný môže byť hrozbou nielen pre seba, ale aj pre okolie. "S mamou som mal vždy dobrý vzťah, nikdy nepochopím, prečo som v tom stave hovoril to, čo som hovoril. Dodnes mám z toho nepríjemné zimomriavky," spomína Juraj, ktorému sa našťastie podobný exces podarilo vyrobiť len jeden jediný raz, podobné agresívne zámery nikdy inokedy nemal.

Vo svete sú však známe aj prípady dokonaného násilia. Pred štyrmi rokmi napríklad porota v anglickom Yorku oslobodila muža obžalovaného zo znásilnenia. Obhajoval sa totiž tým, že je námesačný. Obeť sa s násilníkom poznala a po večierku skončila u neho v byte. Tam ju uložil do postele a sám si ľahol na gauč. V noci sa však žena zobudila bez nohavíc a zistila, že ju muž obťažuje. Ten však tvrdil, že si na nič nepamätá. Jeho námesačnosť potvrdil na súde aj expert.

Odborníci v takýchto prípadoch radia s námesačným opatrne komunikovať. Vo väčšine prípadov si dá povedať. "U námesačných ľudí vedomie spí a bdie len podvedomie. A to je zvyknuté byť v submisívnej polohe k dominantnému vedomiu. Človeku teda stačí, aby podvedomie námesačného nasmeroval svojou autoritou správnym smerom," píše Brown. Odporúča sa neváhať a námesačného prinútiť ísť si ľahnúť čo najrýchlejšie.

Konanie, ktoré je ovládané výlučne podvedomím, však vyvoláva aj rôzne kacírske myšlienky. "Každoročne sa na svete vyskytne niekoľko smrteľných úrazov, pri ktorých námesačný zahynie. Sú to však všetko skutočne len nehody? Nemôžu silné túžby podvedomia takúto nehodu privolať a bez prítomnosti vedomia napríklad doviesť človeka až k samovražde?" pýta sa provokatívne Brown vo svojom článku Neobyčajné fakty o námesačnosti.

V noci horor, ráno komédia
Samozrejme, vzhľadom na to, ako často sa námesačníctvo vyskytuje, sú takéto tragické prípady skutočne len kvapkou v mori. "Priateľka je už zvyknutá, v noci sa vždy trochu preľakne, no už dlho mi sľubuje, že ma niekedy nahrá na video, pretože občas stváram naozaj vtipné veci. Ráno sa na tom raz hádam zasmejeme," hovorí Laco, ktorý svoj stav berie s nadhľadom, veď mu zatiaľ nikdy nespôsobil vážnejšie ťažkosti.

Námesačníctvo alebo odborne somnambulizmus. Porucha, ktorá trápila aj Shakespearovu Lady Macbeth, teda naďalej ostáva zahalená rúškom tajomstva. Podobne ako jej blízke príbuzné - sny. Na rozdiel od snov, ktoré sa v najhoršom prípade zmenia na nočnú moru, však námesačnosť predstavuje aj skutočné riziká. Aj preto je dobré vedieť, ako v krízovej situácii zareagovať. Aby sa spánkový horor nepremenil na skutočný.

Text: Milan Čupka pre magazín Pravdy
Foto: FLICKR.COM