Indiáni už deti nezaujmú. Šancu majú upíri

Na jej humoristické romány z prostredia slepačej farmy v knižniciach sadá prach. Je to s čítaním detí naozaj beznádejné? A môže ich ku knihám priviesť aj ktosi iný ako Harry Potter?

Keď nedávno šesť knižníc z Bratislavského kraja robilo výskum o čítaní, výsledky boli šokujúce. Až 46 percent mládeže v pracovných dňoch nikdy nečíta knihy, 54 percent nenavštevuje žiadnu knižnicu a len 17 percent prečítalo v minulom školskom roku tri a viac kníh povinného čítania. Na výskume sa zúčastnilo 1 515 žiakov ôsmeho a deviateho ročníka zo 16 základných škôl a prváci a druháci z 22 stredných škôl v Bratislave a okolí. Strašné či normálne? Skončil by sa výskum v iných krajoch lepšie? Mierne povedané, sú to dosť nelichotivé výsledky,“ hovorí Peter Kuzma z bratislavskej ružinovskej knižnice. Pretože s klesajúcim záujmom o čítanie ide ruka v ruke napríklad aj klesajúca schopnosť formulovať a kultivovane štylizovať svoje myšlienky.

Podľa Kuzmu spoluzodpovedných za tento stav je viac: rodina – škola – knižnica. A presne v tomto poradí, pretože práve tak dieťa spoznáva svet. Bez viny nie je ani hektická doba, v ktorej žijeme. Zo všetkých strán na nás útočí obrovské množstvo informácií. Chceme stihnúť a obsiahnuť čo najviac, no práve preto nič nestíhame a podstatné veci nám unikajú. Do nášho života prudko vtrhli informačné technológie, aj kultúra je čoraz komerčnejšia – samozrejme, že to všetko ovplyvnilo aj trávenie voľného času.

Kuzma uznáva, že dieťa takúto dobu ovplyvniť nemôže, no do svedomia by si podľa neho mali vstúpiť rodičia. Koľko rozprávok svojim deťom prečítali, keď to potomkovia najviac potrebovali? Koľko a akých kníh im kupovali pod vianočný stromček? Ďalší na rane sú učitelia. Ako vedú deti k práci s textami a s hovoreným aj písaným slovom? Ako formujú vzťah detí ku knihám a knižniciam? Pretože zatiaľ čo knižnici sa dieťa vyhnúť môže, rodine a škole ťažko.

Vinetou je málo akčný
V ružinovskej knižnici je zapísaných takmer šesťtisíc čitateľov, z nich tretinu tvoria čitatelia do 18 rokov. Najviac ich priťahuje dobrodružný román s tajuplným a dynamickým dejom, ale vinetuovská klasika či verneovky už vyšli z módy. Pre dnešných čitateľov sú málo akčné. “Doba, v ktorej vznikli, bola úplne odlišná od našej. Robinsona Crusoea však mládež číta – je totiž povinným čítaním na základných školách,“ hovorí Kuzma.

Mimochodom, ani s povinným čítaním to nie je ružové. Podľa výsledkov prieskumu prevláda opisovanie z internetu či od spolužiakov. Nuž, čo je povinné, asi nikdy príťažlivé nebude. Jednou z mála výnimiek je Salingerova knižka Kto chytá v žite. Po jej prečítaní ešte aj dnes väčšina čitateľov skonštatuje, že sa im páči a že takého povinného čítania by malo byť viac.

Majster a Margaréta je trochu psycho
Na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca od povinného čítania pomaly upúšťajú. “Študenti síce určité knihy musia mať prečítané, ale čitateľské denníky už dnes nepíšu. Taký Otec Goriot je im dosť vzdialený,“ hovorí profesorka slovenčiny a literatúry Beata Pecková. “Dnes, keď je všetko na internete, o opisovanie obsahov kníh nemáme záujem. Snažíme sa žiakom zadávať tvorivejšie úlohy, ktoré nemajú odkiaľ odkopírovať.“

Najnovšie zavádzajú systém čítania na hodinách, ktorý má podporiť čitateľský návyk. Študenti si sami vyberú, čo chcú čítať - dievčatá obľubujú ženské romány, chlapci dobrodružnú fantasy literatúru. “Prvých 15 minút na hodine čítame knihu, ale často sa stane, že prídem na hodinu a deti už čítajú, nemusím ich na to vyzývať. Mladší aj Harryho Pottera, mnohí Jacka Londona či Evitu Urbaníkovú. Nie je to vždy najhodnotnejšia literatúra, no som rada, že čítajú. Ku kvalitnejším dielam sa prepracujeme postupne,“ hovorí Pecková.

Na Gymnáziu Jura Hronca môžu žiaci študovať v medzinárodnom programe, čo znamená, že celé vyučovanie okrem slovenčiny prebieha po anglicky. Druháci v predstupni tohto programu majú veľmi pestrý literárny vkus. Pätnásťročný Martin Blaho číta najradšej sci-fi a dobrodružné knihy. Jeho prvou “poriadnou“ knihou bol v siedmich rokoch Harry Potter. Čítali ho kamaráti a Martina Harry “chytil“ tiež. Ostatní spolužiaci prikyvujú, aj im sa čarodejníkove príhody páčili.

Šestnásťročná Natália Fedorová číta Hellerovu Hlavu XXII. “Knihu mi ospieval otec aj brat, ale čítam ju pomaly. Možno preto, že je po slovensky a ja som posledných 12 rokov žila v zahraničí. Páči sa mi však Hellerov úžasný humor, s akým opisuje armádny systém. Mojimi obľúbenými spisovateľmi sú aj Paolo Coelho či Haruki Murakami. A v angličtine som čítala napríklad Veľké nádeje od Charlesa Dickensa,“ hovorí Natália. Kristíne sa anglické romány čítajú ťažšie ako slovenské, najmä pre slang a rôzne frázy. “Po slovensky som čítala Bulgakovho Majstra a Margarétu - bolo to trochu psycho. Mama mi povedala, že to nevedela prečítať, a ja som si povedala, že ju musím prekonať. Pustila som sa do toho, ale je to ťažké.“

Šestnásťročný Dominik Hatiar číta Šepkára Petra Krištúfeka. S nadšením rozpráva, že kniha bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. Oceňuje na nej výsmech politikov, pozdáva sa mu, že kniha je vtipná aj trochu vulgárna, no najmä výstižná. A nakoniec dodá, že knihu dostal na narodeniny od spolužiaka. Ani v tejto triede nikto nepozná Betty McDonaldovú, zato mnohým sa páči upíria sága Twilight. Okrem Pottera sú tu populárne knižky od Maxima E. Matkina či Evity Urbaníkovej. Študentom sa páči, že ich literárni hrdinovia hovoria ich rečou, zdajú sa im pravdiví a podaní s nadhľadom.

Antigona mechanika neočarí
Na rozdiel od bratislavských gymnazistov študenti Strednej odbornej školy polytechnickej v Prievidzi čítajú neradi. Presnejšie, podľa ich profesorky literatúry Heleny Vrtákovej skoro vôbec. “Vidím to na ich slovnej zásobe, ale aj sami sa priznajú, že ich knižky nebavia, radšej sa túlajú vonku. V rámci literatúry by určité literárne diela mali prečítať, no keďže vieme, že čítajú maximálne z čítanky, objednávame im Sprievodcov dielami slovenskej a svetovej literatúry, kde dostanú ukážky z diel aj ich rozbor v zhustenej podobe. Sme radi, keď prečítajú aspoň to,” smutne hovorí profesorka Vrtáková.

Jej žiaci sa majú uplatniť ako mechanici strojov a zariadení, klampiari, predajcovia áut. “Myslia si, že pre svoj ďalší život knihy nepotrebujú, že celú komunikáciu nahradia počítačmi. Najradšej by všetci boli bohatými podnikateľmi.” Podľa Vrtákovej je základ v rodine. Dnes však mnohí rodičia nemajú čas na to, aby deťom večer čítali. “Keď som kedysi vlastným deťom nestihla čítať, púšťala som im platne s rozprávkami. Aj tie rozvíjali ich slovnú zásobu,” ponúka náhradné riešenie.

Namiesto starej literatúry, ktorá je v školských osnovách, by sa so študentmi chcela venovať radšej súčasnej literatúre. “Nezačínať Antigonou, ktorá deckám nič nehovorí. Zato Jarošove poviedky, ktoré čítame na hodine, majú moji študenti radi. Aj keď ich radšej počúvajú, než by ich mali čítať sami, ale aspoň niečo,” uzatvára Vrtáková.

Text: Katarína Sedláková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK