Skanzen v Zuberci dýcha životom starobylej Oravy

Kedysi to boli pasienky v podhorskom prostredí Roháčov. Po roku 1967 na nich začali vyrastať staré drevené stavby, zariadené domy roľníkov, zemianske kúrie, mlyn, plátennícky mangeľ, zvonica aj drevený gotický kostol z 15. storočia, v ktorom sa ešte aj teraz rozozvučia píšťaly organu. V lete hrnčiar v peci vypaľuje hrnčeky a vázy, na políčkach je zasiate proso a ľan, pasú sa kozy, ovce aj sliepky - oravky, ktoré majú nízke hrebene, aby im na studenej Orave v zime nezamrzli. A ľudia sa pýtajú, "kedy z tejto starej dediny odišiel posledný človek"? Pretože hoci je Múzeum oravskej dediny v Zuberci - Brestovej skanzenom vytvoreným prenesenými ľudovými stavbami z rôznych kútov Oravy, stále pripomína živú dedinu.

V kostole svätej Alžbety sa práve končí omša venovaná patrónke dreveného chrámu. V laviciach zostali sedieť ľudia z Veličnej a počúvajú výklad histórie kostolíka z 15. storočia. Zábrežský kostol vznikol ako filiálka kostola vo Veličnej a dnes je súčasťou skanzenu v Zuberci. Tak ako ďalšie budovy oravskej ľudovej architektúry z minulých storočí. Sú svedkami života, zvykov a práce Oravcov. Správca múzea Richard Janoštín pozná príbeh každej stavby. Vyrastal v Zuberci a zaujímavými a vtipnými historkami ho zásobili jeho starí rodičia.

Drevené izby sú zariadené veľmi skromne. Najskôr mali vysoké stropy, ktoré neskôr znižovali, aby bolo ľuďom v izbách teplejšie. "V izbe väčšinou spali ľudia na zemi, vytiahli si slamník alebo smrečinu. V zime bolo v izbách 7 až 10 stupňov, nedokázali ich vykúriť tak, aby bolo veľmi teplo, takže spali v zime," opisuje správca múzea náročné podmienky a pripomenie rozprávanie starej babky, ktorá v takom dome kedysi bývala o tom, že najväčšiu smolu mal taký nocľažník, ktorý prišiel do domu posledný. Musel spať pri dverách, kde naňho najviac ťahalo. Janoštín ukazuje domy osadníkov, ktorí osídlili Goralské lazy. Pri drevenom šoltýskom dome z Novote spomenie, že sa v ňom nedávno nakrúcal pripravovaný film Tanec s črepinami. "V izbe o bielu stenu Marek Ťapák rozbil fľašu s červeným vínom a potom sa pobil," naznačí. Miestnosť, ako hovorí, je v rekonštrukcii, kde sa chystá zariadenie starobylej izby a šenku.

Zmenšenú Oravu potok rozdeľuje na hornú aj dolnú. Chalúpky v Zamagurskej ulici z hornej Oravy stoja tesne pri sebe. Majú rôzne lomené štíty šindľových striech s rozlične vyrezávanými typmi otvorov. "Kríže, kalich, trojuholník – sú tam symboly, ktoré ochraňovali dom pred nepriaznivosťou osudu a zlom, ktoré mohlo dom postihnúť," vysvetľuje Janoštín. Rozpráva o zásadách, že ľudia si ponad prah dverí nepodávali ruky. "Lebo by to obom osobám prinieslo nešťastie," dodal. Prah bol posvätným miestom, na ktoré sa nikdy nestúpalo a ponad ktoré si ženích na rukách preniesol nevestu. Každý dom bol vysvätený. Verilo sa, že prah je hranica medzi posvätným a nečistým, čo vládlo vonku.

Najväčší dom v celom múzeu je šoltýsky dom z Rabčíc. Šoltýs bol dedičným richtárom. Väčšina oravských obcí bola založená v 15. a 16. storočí na základe valašského práva. Oravské panstvo vydalo obciam zakladaciu listinu s právami a povinnosťami pre osadníkov. Šoltýs pri založení obce podelil pôdu novým osadníkom na takzvané "rale", čo boli pásy široké 100 metrov a na nich vznikali prvé domy. Murovanými stavbami v múzeu sú sýpky, v ktorých ľudia skladovali potraviny. Murovaná je tiež plátennícka kúria z roku 1790. "Charakterizuje plátenníkov a súkenníkov z Oravy, ktorí chodili predávať plátno po Európe a mnohí sa dostali až do Egypta. Oravské plátno cestovalo po Uhorsku, bolo veľmi kvalitné. Na obchode sa dalo zbohatnúť, mnohí si mohli dovoliť kúpiť zemiansky titul a postaviť si murovaný dom," hovorí Richard Janoštín.

Na druhej strane potoka, na Dolnooravskom rínku sú domy, ktoré gazdovia mazali hlinou. Aby im bolo teplejšie, a najmä aby ich chránili pred ohňom. Stojí tam baroková zvonica, ktorá je kópiou originálnej zvonice, ktorá je stále na pôvodnom mieste v Záskalí. Pod ňou je zemianska kúria z Vyšného Kubína z roku 1752, v jej zadnej staršej časti bola súkromná latinská škola. Učil sa v nej rodák z Vyšného Kubína - známy básnik Pavol Országh Hviezdoslav.

Múzeum oravskej dediny v Zuberci, v ktorom sú premiestnené originály alebo kópie starých domov z oravských dedín, je otvorené po celý rok. Návštevníci prídu najmä v lete, keď je hlavná turistická sezóna. Aj keď je skanzen pod bielou perinou, má čo ponúknuť. Cez deň aj po večeroch. Práve lyžiari zo svahov prichádzajú na obľúbené nočné prehliadky, keď zasneženou dedinkou kráčajú so zasvietenými lampášmi. Tieto lampášové prechádzky múzeum nevynechá ani tento rok, začať by sa mali 29. decembra.

Ako je otvorené Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová
október - máj: utorok až nedeľa, od 8. h do 15.30
jún: denne, od 8. h do 17. h
júl - august: denne, od 8. h do 18. h
september: denne, od 8. h do 17. h

Program podujatí v zimnej sezóne
29. 12. 2009 - 2. 1. 2010: Vianočný večer v múzeu (folklórny program spojený s vianočnými zvykmi na dedine)
6. 1. 2010: Trojkráľový večer
január - marec 2010: Večery v múzeu (zoznámenie so zvykmi fašiangového obdobia, prehliadka s lampášmi)
večerné programy sa začínajú o 16.30
Večery v múzeu - sú každú stredu, v prípade záujmu aj vo štvrtok a v piatok (vstupenky len v predpredaji)

Vstupné na denné prehliadky
dospelí: 2 €
dôchodcovia, študenti: 1,50 €
deti (6 - 18 rokov): 1 €

Vstupné na večerné programy v zimnej sezóne
dospelí: 4 € (v cene je medovina a program)
deti (6 - 18 rokov): 2 €

Text a foto: Renáta Jaloviarová pre Pravdu