Nelina cesta ku kráse

Prezraďte nám dôvody, prečo ste sa rozhodli prihlásiť do súťaže o plastickú operáciu viečok?

Hlavne kvôli zdedenému vzhľadu. Vačky pod očami má moja mama a mám ich bohužiaľ aj ja. Na svoj vek som pôsobila veľmi unaveným dojmom. Do rozhodnutia ma diplomaticky dotlačil môj manžel. Nemala som dostatok odvahy, aby som sa prihlásila sama a preto zobral iniciatívu do rúk môj manžel a dvaja synovia. Nafotili ma a poslali prihlášku. Navyše som tomu vôbec nedávala veľkú šancu. Počas celého kola súťaže som stále mala pocit, že to nemám šancu vyhrať.

Asi v akom veku sa Vám začali objavovať prvé príznaky vačkov pod očami?

Začala som si to všímať približne pred nejakými desiatimi rokmi.

Ak by ste sa neprihlásili do tejto súťaže, podstúpili by ste zákrok napriek tomu?

Určite nie (smiech). Ak by som sa mala sama rozhodnúť, tak rozhodne by som sa neodvážila zákrok postúpiť. Keď som súťaž vyhrala povedala som si, že tam musím ísť, bola by to hlúposť, ak by som tam nešla.

Aké ste mali pocity chvíľu pred tým, ako ste podstúpili zákrok?

Najväčší strach som pociťovala večer pred operáciou, s nikým som sa nedokázala baviť. Keď som ráno nasadala do auta, bola som so situáciou zmierená, idem tam. S Dr. Očenášom som sa stretla až pol hodinu pred operáciou, pretože dovtedy bol na inej operácii. Medzitým mi sestrička dala „náladovku“ a potom mi už bolo všetko jedno. V takomto stave som absolvovala posledné fotenie, ktoré dokumentuje stav mojich viečok pred operáciou. Strach sa opäť objavil, v okamihu príprav na operáciu, priamo na operačnej sále. Napriek tomu, že po „náladovke“ som bola malátna a ospalá, na sále sa mi už nepodarilo zaspať. Celú operáciu som bola hore, všetko som videla a vnímala. Na operatívny zákrok stačila lokálna anestézia. Triasla som sa po celom tele. Najhorší bol začiatok, no zákrok ma vôbec nebolel, tak sa o chvíľu upokojila. Pán primár Očenáš je úžasný a milý človek a chcela by som sa mu touto cestou veľmi poďakovať za jeho prístup a bezchybnú operáciu s výsledkom ktorej som veľmi spokojná.

Po spomínaných skúsenostiach, rozhodovalo by sa Vám ľahšie pre nejaký ďalší zákrok?

Pre mňa stačilo, určite. Nechcem byť žiadna herečka, ale môj manžel by ma ešte nahovoril na prsia, možno na liposukciu a facelifting (smiech).

Odporúčali by ste zákroky aj iným záujemcov, ktorí rovnako, ako vy pociťujú strach, ale chceli by na sebe niečo zmeniť?

Napriek strachu odporúčam každému, aby do toho išiel. Výsledný efekt a najmä ten pocit skutočne stoja za to. Cítim sa oveľa lepšie.

Dokážete nám prezradiť recept, ako sa strachu vyvarovať?

Musia si povedať, to musíš vydržať! Motiváciou by pre všetkých mal byť nový vzhľad a to bez bolesti.

Stretli ste sa s otázkami okolia od niekoho kto nevedel, že idete podstúpiť estetický zákrok, že ste sa zmenili?

Hovorila som to všetkým dookola, hlavne, aby posielali hlasy (smiech). Ale napriek tomu, každý kto ma stretol mi potvrdil, že som mladšia o 10 rokov. Už dva týždne po zákroku si nikto ani nevšimol, že som bola na operácii. Moja tvár bola bez opuchov, modrín a nikto mi ani neveril, že som bola na operácii.

Pozeráte sa niekedy na svoje fotografie pre zákrokom?

Strašné, čudovala som sa sebe samej, ako som doteraz mohla takto vyzerať a že ma manžel ešte viac do zákroku netlačil. Mala som ísť oveľa skôr.

Ďakujeme za rozhovor.

Prezrite si galériu súťažiacich o estetický zákrok na očných viečkach.

Váš magazín oŽene.sk