Adopcia je navždy

Adopcia alebo iným slovom osvojenie je nezrušiteľné. To dáva adoptívnym rodičom a adoptívnemu dieťaťu právnu istotu a stabilitu. No na druhej strane všetko to, čo dieťa zažilo pred adopciou, sa nedá ignorovať a minulosti treba nájsť v budúcom živote novej rodiny miesto. Skúsenosti viacerých adoptívnych rodičov hovoria, že nie je dobré pred dieťaťom jeho pôvod tajiť, lebo raz sa to určite dozvie a tak či tak bude pátrať po svojej identite a bude sa cítiť podvedené.

Aké deti majú najväčšiu šancu dostať sa z domova na adopciu? "Na to je veľmi jednoduchá odpoveď – čo najmenšie, zdravé a bielej pleti," hovorí Renata Matejová z Občianskeho združenia Návrat.

Väčšina detí v domovoch je však rómskych, veľa ich je chorých a mnohí sú školáci alebo tínedžeri, ktorí onedlho budú sami dospelí. Tí majú malú šancu dostať sa na adopciu, ale môžu sa dostať z domova do rodiny inou cestou - nie k novým "vlastným" rodičom, ale k pestúnom alebo k takzvaným profesionálnym rodičom.

Pestúni sú dočasní rodičia
Niektoré rodiny, aj keď deti majú, cítia chuť prijať ďalšieho človeka. Nepotrebujú naplniť svoje rodičovské túžby, viac ich vedie túžba niekomu pomôcť. Môžu stať pre opustené dieťa iba "dočasnými rodičmi" - pestúnmi. Najčastejšie je to druhé dieťa, niekedy aj tretie či štvrté v rodine.

Dieťaťu v starostlivosti pestúnov zostáva pôvodné meno, biologickí rodičia majú právo sa s ním kontaktovať a kedykoľvek sa môžu rozhodnúť vziať si svoje dieťa späť. Zároveň pestúni majú právo pestúnstvo kedykoľvek zrušiť. Musí to však prebehnúť cestou súdu (ak o to požiadajú súd, vždy im vyhovie).

Pestúni pred zákonom nenahrádzajú biologických rodičov, rozhodujú za dieťa v bežných veciach, ale hoci sa o dieťa starajú, vo vážnych záležitostiach, ako je napríklad plánovaná operácia, prihláška na strednú školu alebo dlhšie vycestovanie do zahraničia, musia mať súhlas biologických rodičov dieťaťa. Pestúni dostávajú za starostlivosť od štátu finančnú podporu. Najprv jednorazovo príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti 344,25 eura a pravidelne mesačne príspevok náhradnému rodičovi 164,22 eura 129,17 eura.

Adopcie a pestúnstvo sú si z hľadiska predpisov podobné - o zverení dieťaťa  musí rozhodnúť súd, noví rodičia musia splniť podmienky na výchovu dieťaťa (bytové, príjmové, osobnostné) prejsť prípravným kurzom (v rozsahu 26 hodín). Zásadný rozdiel je v tom, že adoptívni rodičia majú všetky rodičovské práva a povinnosti, pestúni nie. Pestúni aj profesionálni rodičia dostávajú za starostlivosť o dieťa finančnú podporu štátu, adoptívni rodičia nie, iba rovnako ako všetci iní biologickí rodičia rodinné prídavky, materské či rodičovský príspevok. Profesionálni rodičia sú zamestnancami detského domova a dostávajú za starostlivosť o dieťa pravidelnú mzdu. Rodičovské práva voči dieťaťu nemajú.

Profesionálni rodičia
Profesionálni rodičia sú zamestnanci detského domova, ktorí sa o dieťa či viac detí starajú u seba doma. Dostávajú plat, ten je rôzny podľa vzdelania profesionálnych rodičov (vyžaduje sa minimálne maturita a odborný výcvik 40 alebo 60 hodín) a podľa rozpočtu detského domova.

Okrem toho dostávajú ďalšie príspevky na dieťa na bývanie, na stravu a ošatenie podľa veku dieťaťa - do 10 rokov 169 eur, na dieťa od 10 - 15 rokov 194 eur a na dieťa nad 15 rokov 211 eur mesačne. Príspevok na stravu dieťaťa je určený podľa stravnej jednotky, akú dostáva aj dieťa v detskom domove a môžu mať aj iné príspevky podľa zdravotného stavu dieťaťa. Profesionálni rodičia musia všetky výdavky na zverené deti dokladovať.

Väčšinou sa starajú o súrodencov, ktorí aj by nemohli byť adoptovaní alebo zverení pestúnom, a ak, tak nanajvýš jednotlivo. V domovoch pritom žije veľa súrodeneckých skupín, niekedy aj sedemčlenných.

Profesionálni rodičia by si dieťa principiálne nemali vyberať sami, môžu ho dostať pridelené a mali by sa u nich striedať viaceré detí  vo veku do troch rokov (lebo na tých sa pobyt v domove bez blízkeho človeka podpíše najhlbšie).  "Pre deti je to dočasné riešenie, ale dostanú najlepšiu dennú starostlivosť, aká sa len dá, vyvíjajú sa oveľa lepšie," hodnotí  Renáta Matejová.  Aj deti od profesionálnych rodičov sa ponúkajú do adopcie, ak sú právne voľné. Nie je to však pre deti stresujúce, sťahovať sa od jedných rodičov k iným? "Pre deti, ktoré nemajú možnosť žiť so svojou pôvodnou rodinou, už nič nie je ideálne," myslí si Renáta Matejová.

Opustené deti, a najmä tie z domova, žili bez jednej stálej "materskej" osoby a nedokážu sa k niekomu citovo pripútať, chýba im schopnosť nadväzovať blízke vzťahy. Väzby s novými rodičmi sa tvoria dvakrát tak dlho, ako bolo dieťa v domove a čím dlhšie tam žilo, tým ťažšie sa učí pripútať sa k novým rodičom či pestúnom. Niekedy sa to už nenaučí a niektoré deti pre vrodenú poruchu nemajú emocionalitu vyvinutú vôbec, od nich nemožno čakať nijaký hlbší citový vzťah, nemajú na to vyvinuté mozgové štruktúry.

"Najväčším rizikom je, keď ľudia idú do toho nepripravení, síce s veľkým entuziazmom, ale s naivnou predstavou, že stačí dieťa milovať a všetko pôjde. Treba počítať s tým, že každé opustené dieťa je zranené. Zvládnuť to, na to treba mať silu a počítať so sklamaním," priznáva Renáta Matejová.

Rodina znamená nikoho neopustiť a na nikoho nezabudnúť. Toto heslo z detského filmového príbehu berú za svoje aj ľudia, ktorí sa rozhodli ponúknuť miesto pri svojom rodinnom stole cudziemu dieťaťu. Idú do toho s odhodlaním, že budú dieťa podporovať, budú sa trápiť, ale niekedy to nejde, až to vzdajú. Dieťa si potom musí nájsť vlastný spôsob prežitia, úplne odlišný od svojich náhradných rodičov.

Text: Zora Handzová pre oŽene.sk
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu