Petra Nagyová-Džerengová: Psy, médiá a literatúra...

Už je to raz tak, ľudia v sebe jednoducho majú zakódovanú potrebu stále niečo porovnávať, hodnotiť či v niečom súťažiť. V nedeľu sa napríklad v Bratislave skončila svetová výstava psov. Bola to fakt veľká udalosť, veď sme o tom niekoľko dní čítali vo všetkých novinách. Okrem dopravy a "vybukovaných" ubytovacích kapacít ovplyvnila aj životy obyčajných ľudí, napríklad i mňa, a to konkrétne v mojom rannom behu po brehu Dunaja. Najnovšie musím behať po betóne, pretože tráva pri hrádzi je, s prepáčením, posiata psími hovienkami. Okrem nich lemuje hrádzu aj množstvo karavanov majiteľov psov, niektoré dokonca až z Fínska či Grécka. Pre nich mala táto súťaž zjavne dôležitejší dosah, ako pre moje zašpinené botasky. Ziskom titulu najkrajšieho psa sa totiž ten ich stane vychytenou partiou a jeho potomstvo sa zaradí medzi najvyššiu psiu šľachtu s patričnou hodnotou.

A dnes už poznáme aj „víťaza inej súťaže“, a to Nobelovej ceny za literatúru. Stala sa ňou nemecká spisovateľka narodená v Rumunsku, Herta Müllerová. Literárna cena nie je až taká zaujímavá ako Cena pre najkrajšieho psa na svete, preto ju možno väčšina médií obišla krátkou informáciou a bežní ľudia ani nezaregistrovali. Jej meno im veľa nehovorí, práve tak ako meno Alty Vášovej, víťazky ďalšej ceny Anasoft litera, čo je, s istým zveličením, slovenská obdoba Nobelovej ceny za literatúru. (I keď jej dielo Neberte nám princeznú iste poznajú všetci.) Prečo tú cenu dostal ten a nie henten, je iste otázka, ktorú si kladú mnohí, nielen ostatní finalisti. Ale to je v poriadku, lebo vo väčšine súťaží i tak nakoniec zvíťazí kompromis, ku ktorému musia členovia poroty dospieť napriek rozdielnym názorom. Sú veci, ktoré sa jednoducho nedajú posúdiť objektívne a literatúra medzi ne určite patrí. Ale je dobré, že ceny sa udeľujú, lebo jej pomáhajú prežiť v takých mediálnych časoch, keď informáciám o výstave psov venujú noviny štyri strany a Nobelovej cene za literatúru päť riadkov.

PS: Toto nemá byť nič proti psíkom, mám ich veľmi rada. Len čo ten súbor zavriem, idem na výstavu.

Text: Petra Nagyová-Džerengová pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu