Zuzana Fialová vie byť šťastná v akomkoľvek vzťahu

Na televíznej obrazovke sa objavuje veľmi často, teraz účinkuje v novom seriáli Keby bolo keby. Nájde si však čas aj na to, aby vysadila osemdesiat tulipánov vo svojej záhrade a rozčítala dvadsať kníh. Svoju trojčlennú rodinu stmelila tak, že majú aj vlastný jazyk. Ako Anna Kareninová na javisku vždy pred smrťou pochopí život a potom plače v šatni.   

Ste úspešná a zaneprázdnená. Viete utiecť pred náporom práce?
Nemám rada rozdrobený čas. Buď nech je to dvanásťhodinovka,  obrovský kus odrobenej práce, alebo nech je voľno. Mám rada dni, ktoré sú konkrétne pomenované - toto je pracovný, toto je oddychový. Ako vtedy unikám? Napríklad nezdvíham telefóny.
  
Čo robíte v čase, keď nezdvíhate telefóny?  
Máme dva psy, máme záhradu, máme bicykle, grilujeme. Rada sa starám o záhradu, najradšej pestujem kvety. Vysadila som do kruhov osemdesiat holandských tulipánov a odvtedy sa teším na jar. Relaxujem aj tým, že čítam a ešte mám jednu mániu - facebook. Tam si "pokecám" s ľuďmi, ktorí nemajú nič spoločné so šoubiznisom. Veľmi rada sa občas ponorím do ozajstného života niekoho iného. 

V seriáli Keby bolo keby hráte jednu z hlavných postáv.  Stretnú sa tam rôzne finančne situovaní ľudia. Kto je na tom lepšie - bohatý alebo chudobný?  Kto lepšie spí? 
Najlepšie je na tom ten, kto sa neporovnáva s druhými. Vždy bude totiž niekto bohatší. 

Majú pre vás význam hereckí partneri? 
Po písmenkách najdôležitejší. Ja sa vždy pýtam:  s kým?  Pre mňa je veľmi dôležité, s kým robím. A veľmi sa teším, že v tomto prípade je to Janko Koleník. Má na to fyzické predpoklady a je veľmi dobrý herec. Hrá sa mi s ním veľmi dobre, akurát mám niekedy pocit nespravodlivosti, že  nejaký muž je  krajší ako pekné dievča. Niekedy mám pocit, že Janko je krajší ako ja. Mám ten pocit vlastne permanentne...

Keby  ste mali pozvať divákov na sledovanie seriálu, aký slogan by ste použili? 
...že má len dvanásť častí! Ale vážne - je to krásne nakrútené,  kamera, obrázky, ľudia! Po prvý raz hrá napríklad v slovenskom seriáli úžasná česká filmová hviezda Aňa Geislerová.
 
V SND hráte ďalej Annu Kareninovú. Kedy ste knihu po prvý raz čítali? 
V štrnástich a potom - až teraz. Kedysi to bolo také to dievčenské čítanie, vnímala som najmä príbeh lásky a  vášne. Až teraz  vidím,  čo všetko za tým je.  To je naozaj svetový román,   v tých postavách a  charakteroch sme všetci.  Tolstoj je génius, všetkých nás tam odhalil až na dreň. A nikoho neoznačil  ako zlého, tak je to aj v živote. Nikto nie je len zlý, každý má aj dobré stránky. Nádherný román, nádherná postava, môj splnený sen. 

Ktorý motív je váš najobľúbenejší? Od čoho ste začali svoju postavu odvíjať?
Spomenula som si na vetu,  keď Anna príde na ples, čiernovlasá, plnoštíhla, nijaká antická bohyňa. Bola to normálna žena v čiernych zamatových šatách a mala zvláštne vyžarovanie.  Utkvel mi v pamäti aj záverečný monológ.  A od  čoho som začínala svoju postavu? Úplne od nuly. Pristupovala som k tej postave s veľkou pokorou, vygumovala som všetky svoje osobné životné postoje a povedala som si, že tá rola si zaslúži, aby som ju stvárnila bez môjho názoru na ňu. Tak ako je to, keď herec len zahrá a  nezdôrazňuje, že "za týmto stojím, toto, čo tá postava robí, je správne, toto je nesprávne".  Od toho som sa celkom oslobodila. Inteligentný herec dokáže do postavy vložiť aj svoj názor na  ňu, čo je výnimočne dobré herectvo, ale tu sa to nehodilo. Nechala som postavu ísť dejom a využila všetky herecké prostriedky, aby bola vierohodná. Je to neuveriteľné, ale ja schudnem za to predstavenie kilo a pol! To je maratón! Je to veľmi namáhavé - s tým som sa ešte nikdy nestretla.

Ste v závere predstavenia vyčerpaná?
Som v takej hmle. Viem, čo robím, viem, že  hovorím k divákom, ale som vtedy už veľmi vo svojej vlastnej hlave.  Z Anny ide vtedy  poznanie, cynizmus poznania, keď už vidíte ľudí takých, akí sú, už si ich neprikrášľujete. Je to krásne napísané: "Svieca, pri ktorej som čítala knihu plnú žiaľu,  klamstiev  i zla, zrazu vzbĺkne jasným plameňom a osvetlí všetko, čo bolo dosiaľ skryté v tme, zaprská,  zhasína..." Tolstoj dáva  krásnu nádej, že pred smrťou prezrieme a všetko, čo sme prežili, uvidíme pravdivo. Je  to taký bleskový očistec.... 

S hrou ste mali úspech aj na  divadelnom festivale v Nitre, kde získala aj ocenenie... Tešia vás ešte úspechy alebo ste už "prejedená"?
Potešil ma úspech u pozorného medzinárodného publika. Toľko energie do mňa vliali, že som si tri dni skackala životom. Na Divadelnej Nitre vznikla pravá mágia divadla. Divák bol ochotný ísť do  hry s nami. V Bratislave to nie je vždy tak.  Niekedy sa diváci na nás dívajú: "No, ukážte,  čo viete, seriáloví herci!" Nechcú, aby sa im to páčilo. Keď sa zozbiera také neprístupné hľadisko, je to akoby sme vybojovali zápas sumo a nie hrali divadlo. Diváci mimo Bratislavy, chcem sa im poďakovať,  nás majú vždy radi, držia nám palce (ako keby tam sedela moja krstná mama) a - my hráme lepšie.  

V skutočnosti vám musí byť príbeh Anny vzdialený. Boli  ste niekedy nešťastná ako ona? Museli ste o lásku prosiť? Vás asi všetci ľúbia.... 
Viete, že ja som sa s nikým nerozišla? Vždy sa každý rozišiel so mnou... Moje osobné šťastie nezávisí totiž od tých druhých. Som vždy šťastná, lebo chcem byť šťastná, a tak som šťastná v ktoromkoľvek vzťahu (pravda, nestretla som sa s alkoholizmom, s klamstvami, s týraním). Boli to štandardné vzťahy, a preto som sa nerozchádzala. Ja som vždy spokojná.  A či som prosila o lásku?  Áno, prosila som na kolenách o zachovanie rodiny. Ale nie kvôli sebe. A nehanbím sa za to. Prosila som o  zachovanie rodiny, keď som bola dieťa a rodičia sa rozchádzali (dnes to už chápem) a prosila som o  zachovanie mojej rodiny. U rodičov to nepomohlo, rozviedli sa, ale  my sme s Petrom znova spolu, už šesť rokov,  a sme veľmi šťastní. Mohli sme sa k sebe vrátiť, lebo som v sebe nepestovala nenávisť. Dnes už nedokážem nikomu nič zazlievať, pozerám sa tolerantne na celé ľudstvo, lebo viem, že život je o drine a obetiach. Všetci máme slabosti, sme ľudia, robíme chyby. Aj ja. 

Čo pre vás znamená priateľstvo? Aj neprístupný Milan Lasica vás nazýva kamarátkou...
Pracovali sme spolu,  dve hodiny sme sami na javisku, a tam sa už nedá pred hereckým partnerom schovať nič. Mne sa páči ako herec aj ako človek.

Aj ste sa s ním o niečom radili?
Aj som sa  s ním hádala. Milujem múdrych ľudí a dokážem si  vždy niečo od nich uchmatnúť. Nejaké poznanie. Dokážem donekonečna počúvať inteligentných ľudí a dokážem aj doliezať: poraďte mi, povedzte mi svoj názor na túto vec... Milan už nechce nakrúcať, nebaví ho to, ale ja som ho prehovorila.  Ide o 12 kriminálnych filmov z pera Dominika Dána Staré mesto a je to trocha aj môj autorský projekt.  Začíname nakrúcať 15. októbra a tak dúfam, že ma Milan  na "pľaci" nezabije. 

Zuzana Fialová 
Narodila sa 17. mája 1974 v Bratislave. Ako prvá získala ocenenie Talent roka 2003 a za postavu Fatimy v inscenácii Arabská noc jej udelili Divadelné Dosky (2004).  Odvtedy patrí k najvýraznejším slovenským herečkám. Zo SND síce odišla, ale stále tam hrá - teraz napríklad hlavnú úlohu v hre Anna Kareninová. V roku 2006 sa stala víťazkou tanečnej súťaže Let´s dance. Neskôr si vyskúšala aj úlohu moderátorky v tejto šou. Z inscenácií: Hypermarket, Iluzionisti, Tak sa na mňa prilepila, Veľké šťastie. Z filmov a seriálov: Medvídek,  Zostane to medzi nami, Zločin nevernej Kláry, Jahodové víno, Záchranári, Ordinácia v ružovej záhrade. Aktuálne: Hrá jednu z hlavných postáv v novom seriáli Keby bolo keby.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Petra Ficová