Pracovala v štyroch krajinách. Šťastie hľadá vo svojej mysli

Vyštudovala psychológiu, no už počas vysokej školy vedela, že ako psychologička pracovať nebude. Prvú prácu získala v Poľsku v reklamnej agentúre, kde mohla zúročiť ovládanie cudzích jazykov. Nepozdával sa jej však pracovný kolektív, preto prácu svojich snov hľadala ďalej.

Cez kancelársku prácu v jazykovej škole sa dostala do agentúry, ktorá navrhovala obaly pre rôzne výrobky. "Ako account manažérka som sa stretávala s klientmi aj firemnými dizajnérmi. Práca bola dostatočne rozmanitá, kolegovia príjemní. Mala som pocit, že niečo dokážem a prispievam nielen k úspechu firmy, ale aj k úspechu zákazníka," hovorí Dorota. Dobrá práca podľa nej človeka uspokojuje intelektuálne aj emocionálne a rozvíja jeho osobnosť.

Opatrovateľka v Dánsku
Ani v tejto práci však Dorota nezakotvila. Odišla do Dánska, kde istý čas pracovala ako opatrovateľka starých ľudí. "Dánčinu som ovládala len na základnej úrovni, tak som sa ani nepokúšala zamestnať v nejakej firme. Práca opatrovateľky bola zaujímavá, aj keď fyzicky mimoriadne náročná. Ako vyštudovaná psychologička som sa však denne učila mnoho nového. Popritom som sa zdokonaľovala v jazyku."

Nasledoval rok v Londýne a ďalšie dve zamestnania. "Išlo o kancelárske práce, nebolo to zaujímavé ani finančne, ani profesionálne," hodnotí Dorota, momentálne opäť na Slovensku.

S terajšou prácou je spokojná - pracuje v medzinárodnej firme na podobnej pozícii ako v Poľsku. "Cítim, že rozvíjam svoje schopnosti, učím sa nové zručnosti. Šéfkou je mi vlastná mama, čo je tiež nová skúsenosť - a občas aj dvojsečná zbraň," usmieva sa.

Zmysel dávaame práci my sami
"Zmysluplnú prácu majú azda lekári, učitelia, psychológovia. Ostatné práce sa pohybujú v takom sivom pásme, ktoré je svetlejšie alebo tmavšie - podľa toho, ako a na čom sa peniaze zarábajú, s akou filozofiou. Podľa mňa ide skôr o to, koľko dávame druhým, na čo používame zarobené peniaze, akými hodnotami sa v živote riadime. Myslím si, že je fajn, ak pre nás osem či viac hodín strávených v práci nie je utrpením," hovorí Dorota, ktorá sa na jar plánuje presťahovať do Viedne.

"Tibetský budhizmus, ktorému sa venujem vyše sedem rokov, hlása, že šťastie a vlastný rozvoj treba hľadať vo svojej mysli, nie vo vonkajšom svete. Preto neočakávam, že ma akákoľvek práca bude sama od seba napĺňať a dávať zmysel môjmu životu. To my dávame zmysel práci, ktorú robíme. Isteže, je dobré vybrať si prácu podľa našich prirodzených schopností, aby sme po roku nevyhoreli. A je len prirodzené, že čím lepšie je naša práca platená, tým viac voľnosti a možností nám dáva aj vo voľnom čase. Určite by som však nechcela veľa peňazí na úkor dlhodobej spokojnosti v práci," uzatvára Dohnalová.

Text: -kse- pre magazín Pravdy
Foto: archív Doroty Dohnalovej