Presunúť na hlavný obsah

Radíme: Ako je to s odstupným či prácou vo sviatok

Kariéra

Nepozdáva sa vám výpoveď od zamestnávateľa, alebo vás šéf núti pracovať počas štátneho sviatku?

Na čo máte nárok a čo si k vám môže firma, v ktorej pracujete, dovoliť? Odpovede na otázky zo Zákonníka práce prinášame v ďalšej poradni.

Zamestnávateľ ma chce prepustiť, šéf mi však sľúbil odstupné. Dali mi podpísať výpoveď dohodou. Je možné, že mi odstupné nakoniec nevyplatia? Vo výpovedi o tom nebolo ani slovo.
Tu treba upozorniť na to, že výpoveď dohodou v skutočnosti neexistuje. Ide o častú chybu, ľudia takto v praxi označujú situáciu, keď im zamestnávateľ navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou a oni s týmto návrhom súhlasili. Zrejme došlo k uzatvoreniu dohody podľa § 60 Zákonníka práce a firma sa so zamestnancom dohodla na skončení pracovného pomeru k určitému dňu. Táto dohoda sa uzatvára písomne. Ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer končí dohodou pre organizačné zmeny, musia byť dôvody skončenia pracovného pomeru v tejto dohode uvedené.

Ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu tzv. organizačných zmien, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 1 a) a b) Zákonníka práce t.j. z dôvodu že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, alebo že sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách; a jeden z týchto dôvodov je súčasne uvedený aj v dohode o skončení pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na odstupné. Ak v dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru "z organizačných dôvodov“, zamestnancovi nárok na odstupné nevzniká.

Odstupné sa vypláca v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Som zamestnaná matka a mám malé dieťa, ktoré býva často choré. Na koľko dní návštevy lekára mám do roka nárok, ktoré mi firma musí preplatiť? Musím si najprv vyčerpať dovolenku?
Prekážky v práci z dôvodu návštevy lekára sa považujú za výkon práce. Nárok na dovolenku sa vám z dôvodu návštev lekára nekráti, ani nemá vplyv na mzdu či plat za odpracovanú dobu. Tieto nároky vám ostávajú zachované aj pri ostatných osobných prekážkach v práci - ak potrebujete navštíviť lekára napríklad pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Firma je teda povinná preplatiť vám v rámci jedného kalendárneho roka 7 vymeškaných dní z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia u lekára, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Treba však rozlišovať medzi návštevami lekára, ktoré absolvujete vy a medzi sprevádzaním rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia.

Ako zamestnanec máte nárok na to, aby vám firma počas jedného kalendárneho roka preplatila už spomínaných 7 dní neprítomnosti z dôvodu vašej návštevy lekára, a súčasne máte nárok na to, aby vám zamestnávateľ počas jedného kalendárneho roka preplatil aj 7 dní neprítomnosti z dôvodu sprevádzania vášho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. V tomto prípade ide spolu o 7 dní za všetkých rodinných príslušníkov, ak máte viac detí, nie je to tak, že by ste mali nárok na preplatenie 7 dní na každé dieťa osobitne. Také voľno sa poskytuje len jednému z rodinných príslušníkov. Ak sa staráte o zdravotne postihnuté dieťa, firma vám musí preplatiť počas jedného kalendárneho roka 10 dní neprítomnosti z dôvodu sprevádzania tohto dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do špeciálnej školy.

Keďže pracujem v nepretržitej prevádzke, niekoľkokrát do roka musím pracovať aj cez sviatok. Aké mzdové zvýhodnenie mi patrí podľa zákona? A prednedávnom ma povýšili. Platia nejaké osobitné predpisy pre vedúcich zamestnancov?
Sviatkami sa zmysle Zákonníka práce rozumejú štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno nariadiť len niektoré nevyhnutné práce, vymedzené v § 94 ods. 3 Zákonníka práce, aj to len výnimočne a po prerokovaní s príslušnými zástupcami zamestnancov. Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len tie práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Podľa § 122 Zákonníka práce vám ako zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % vášho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie vám patrí aj za prácu vykonávajú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak budete pracovať preto, že sviatok pripadol na váš obvyklý pracovný deň, patrí vám náhrada v sume vášho priemerného zárobku, ak vám pre sviatok ušla mzda. Ak ste ako zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok, ktorý pripadne na váš obvyklý pracovný deň, sa považuje za odpracovaný deň, za ktorý vám patrí mzda.

V takomto prípade vám náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Ak sa s firmou dohodnete na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí vám za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna, ale nepatrí vám mzdové zvýhodnenie. Ak však pracujete ako vedúci zamestnanec, môžete mať v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok a v tomto prípade vám náhradné voľno ani mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatria.

Text: -jpa- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK