Čo vám firma musí zabezpečiť pri pracovnej ceste do zahraničia

Ak vás vyšle napríklad do Ruska získavať nových klientov, preddavok na pracovnú cestu vám nemusí poskytnúť v rubľoch. Čo firma musí, čo nemusí a aké má nároky zamestnanec pri pracovnej ceste do zahraničia?

V porovnaní s pracovnou cestou na Slovensku má zamestnanec pri pracovnej ceste v zahraničí nárok na širšiu škálu náhrad. "V súlade so zákonom má nárok na uhradenie cestovných výdavkov a výdavkov na ubytovanie, na stravné, vreckové, na poistenie liečebných nákladov v zahraničí, náhradu výdavkov na povinné očkovanie alebo odporúčané očkovanie, po dohode aj na náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny," uviedla Barbora Petrová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ak zamestnanec na pracovnú cestu použije vlastný automobil, rovnako mu patrí aj náhrada výdavkov na pohonné látky.

Odlet a prechod hraníc
Za zahraničnú pracovnú cestu sa pritom považuje čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí až do skončenia tejto cesty. Nárok na stravné v cudzej mene sa posudzuje od rozhodujúceho času, a ten závisí od spôsobu dopravy do zahraničia. Ak napríklad zamestnanec cestuje do zahraničia letecky, rozhodujúcim momentom je čas odletu lietadla podľa letového plánu. Ak cestuje autom, autobusom alebo vlakom, je to čas prechodu slovenskej hranice.

"Čas trvania zahraničnej služobnej cesty je rozdelený na tri časové pásma - do šesť hodín vrátane, od šesť do 12 hodín a nad 12 hodín. Zamestnancovi patrí stravné vo výške základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvala v rámci kalendárneho dňa nad 12 hodín, 50 percent zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta trvala od 6 hodín do 12 hodín vrátane a 25 percent zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta trvala do 6 hodín vrátane," uviedla Petrová.

To však neplatí v prípade, ak mal napríklad zamestnanec raňajky zahrnuté v cene ubytovania, prípadne v rámci konferencie, na ktorú bol zamestnanec vyslaný, zabezpečoval obedy a večere usporiadateľ. V takom prípade sa stravné kráti - v prípade zabezpečených raňajok o 25 %, obeda o 40 % a večere o 35 %. Stravné sa nekráti len vtedy, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo z dôvodov, ktoré nezavinil - napríklad skorší odlet lietadla alebo plnenie úloh zamestnávateľa.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre zahraničné pracovné cesty ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky vždy na nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára. "V priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví ministerstvo financií v prípade, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 percent," vysvetlila Petrová z ministerstva práce.

Vreckové, preddavok a zúčtovanie
Zamestnanec má počas pracovnej cesty nárok aj na vreckové. Vypláca sa v eurách alebo v inej mene vo výške od päť do 40 percent stravného. Zamestnávateľ však môže určiť aj vyššie vreckové alebo stravné na základe internej smernice alebo dohodou v pracovnej či kolektívnej zmluve. Ale pozor! Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej sume, ako je suma, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, je táto suma nad rámec zákonného nároku u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a u zamestnávateľa nie je daňovým výdavkom.

Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok. Zamestnanec nemusí nevyhnutne dostať hotovosť. Môže ísť aj o cestovný šek, zapožičanie platobnej karty zamestnávateľa alebo prevod preddavku na cestu na účet zamestnanca.

Pred pracovnou cestou si zamestnanec vypíše cestovný príkaz, na ktorom uvedie osobné údaje, miesto a termín pracovnej cesty, ako aj účel cesty a výšku preddavku. Do desiatich dní od skončenia pracovnej cesty je potom zamestnanec povinný cestu vyúčtovať. Znamená to, že firme predloží všetky potrebné doklady – doklad o ubytovaní, cestovaní a podobne. Ak bol preddavok vyplatený v eurách alebo dolároch a zamestnanec ho musel zmeniť na domácu menu (napríklad na ruble v Rusku), je dobré doložiť aj doklad zo zmenárne alebo z banky.

Zamestnávateľ má potom ďalších desať dní od predloženia dokladov, respektíve posledného dokladu na zúčtovanie cesty. Oba termíny môžu byť však určené inak, a to internou smernicou alebo v kolektívnej zmluve. Podľa zákona to však môže byť maximálne do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Text: -jpa- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK