Keď deti hľadajú poklady

"Podujatí pre rodinu je málo, väčšinou sú buď pre dospelých, alebo pre deti. My sme chceli pripraviť niečo, čo zaujme rodičov aj deti a kde budú riešiť rôzne úlohy spolu. Tak vznikli Rodinné nedele, každá v inom múzeu," vysvetlila nám múzejná pedagogička Eva Kotláriková z Slovenského národného múzea. Na jednej takejto rodinnej akcii sa deti s rodičmi zahrali na archeológov.

Ako pracuje archeológ
Viete, prečo archeológovia hľadajú staré veci pod zemou a nie na zemi? Viete, čo by zostalo z vašich šiat tak po tisíc rokoch? Možno pracka z opasku, náušnice alebo gombíky. Deti sa dozvedeli nielen veľa zaujímavých vecí, ale prácu archeológa si aj vyskúšali.

"My sme sem prišli neočakávane, lebo sme nevedeli, že sa treba vopred prihlásiť, ale zaujalo nás to. Dcérke to priblíži históriu, a keď niekde uvidí starú mincu alebo pozliepaný hrnček, bude sa na to inak pozerať, keď bude vedieť, čo je za tým," myslí si  Eva Papoušková, mama sedemročnej dcéry Evy.

Deti doma vidia, že keď sa hrnček rozbije, už ho nezliepame. Ale tu je to iné. "Keď uvidia, čo všetko na to treba, aby sa to dalo dohromady, možno lepšie ocenia, že je to staré," dodáva Eva Papoušková. V SNM podľa nej robia veľmi pekné výstavy. "Keď je to interaktívne, je to pre deti určite zaujímavejšie ako suché expozície obrazov, ak im k tomu rodičia nevedia povedať niečo zaujímavé. Interaktívna výstava je pre deti poznávanie sveta a myslím, že ani tak nezáleží na obsahu výstavy," myslí si mamička.

Keltská dievčina
Vykopávky sa začali rozprávkou o tom, že ľudia, ktorí tu kedysi žili, sa volali Kelti. Žila medzi nimi keltská dievčina v domčeku so slamenou strechou a šaty si zapínala sponou, lebo vtedy ešte nemali gombíky ani zips. A keď raz išla po vodu, tú svoju sponu zo šiat stratila. Po mnohých rokoch ju v zemi našli archeológovia a spolu so sponou aj veľa iných vecí. Keď im skutočná archeologička Katarína Tomčíková vysvetlila, na čo sa ktorá vec používala, pyšne si to, čo našli, išli nakresliť.

Niečo staré, niečo nové
Sofia bola smutná, že našla iba samé malé veci - zvyšky akéhosi rozbitého hrnčeka alebo misky. Aj jej nález je dôležitý, lebo bez takých drobných vecí skrytých v zemi by sme nevedeli, ako ľudia žili kedysi - z čoho jedli, aké nosili ozdoby, aké mali zbrane. Reštaurátor Ľudovít Poznan má v múzeu zázračnú dielňu: prinesiete sem starú a ošarpanú vec a on z nej vie urobiť niečo celé a pekné. A deťom to predvedie.

Viete, čo treba robiť, keď sa z nádoby nájde iba časť a kúsok alebo viac kúskov chýba? Reštaurátor ho dorobí zo sadry. Ale nesmie klamať a musí priznať, čo z misky alebo z pohára je staré a čo nové, preto tú novú, sadrovú časť natrie inak ako tú starú.

Keď sa deti dozvedeli, ako sa dajú dať dokopy staré rozbité nádoby, pustili sa do výroby svojej vlastnej nádoby. A kým hlina uschla, na chvíľu sa preniesli do starého Egypta.

Dobrý sluha sa vždy zíde
Priamo na výstave malo každé dieťa za úlohu nájsť jeden predmet podľa fotografie a porozmýšľať, z čoho je asi vyrobený a na čo asi Egypťanom slúžil. Egypťania už nosili korále, maľovali sa aj sa voňavkovali a mali zvláštne zvyky pri pochovávaní svojich mŕtvych. Miško našiel kamenné nádoby, ktoré mali vrchnáky v tvare hlavy opice, psa alebo vtáka. Čo by ste do takých nádob umiestnili vy? Deti by tam dali kocky z lega alebo zaváraninu. Ale Egypťania v týchto nádobách uchovávali vnútorné orgány svojich mŕtvych.

Viete, prečo mali egyptské sošky často telo človeka a hlavu zvieraťa? Deti na to prišli, lebo tie sošky boli ich bohovia. A viete, že Egypťania mali aj sošky svojich pomocníkov? Boli to ich sluhovia a každý im mal pomáhať s niečím iným. Volali ich Vešeptovia a takého vešepta si vyrobili aj deti. Stačilo len vyšúľať v rukách trocha hliny, vytvarovať hlavu, ohnúť nohy a paličkou dotvoriť oči či vlasy a sluha bol na svete. Samko spravil jedného na domáce úlohy, druhého na pomáhanie v domácnosti a tretieho pre maminu na varenie.

Ale pátranie ešte nebolo na konci, na malých výskumníkov čakala ešte ďalšia úloha - zistiť čo najviac o jednom predmete z dávnej histórie Slovenska. Miškovi sa zapáčil meč, a tak na výstave pátral, kde všade sú iné podobné predmety. Samko skúmal hrot kopije a hľadal iné zbrane, ktoré ľudia kedysi používali. Ako sa strieľalo zo starého dela, kam sa dávali gule?
Dievčatá zasa skúmali nádoby a zistili, že v najstaršej dobe boli ešte všelijako krivé. Prečo pohár vyrobený o pár sto rokov neskôr bol už celkom pravidelný? Lebo vtedy už ľudia poznali hrnčiarsky kruh.

"Prísť sem bol nápad mojej manželky," priznáva Peter Táborský. Manželka sa snaží vymyslieť pre ich deti vo veku 4 a 7 rokov zaujímavý program na trávenie voľného času. "Návštevy obchodných centier nie sú našou prioritou, nám ide o iné trávenie voľného času. A v Bratislave až tak veľa príležitostí na program s deťmi nie je," konštatuje otec dvoch detí. V múzeu sa deti niečo dozvedia, aj keď všetkému ešte nerozumejú, takýto program im kultúru a históriu priblíži. A taký voľný čas je má zmysel.

Na záver každý výskumník dostal diplom nádejného archeológa a niekoľko rodín sa presvedčilo, že príjemná rodinná nedeľa sa dá stráviť aj v múzeu. Najbližšia sa bude konať 23. augusta, prihlásiť sa treba vopred na adrese kotlarikova@snm.sk.

Text: -zoh- pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu