Hladní na pracovnej ceste nezostanete

Aké zákonné podmienky v takých prípadoch platia, na čo máte nárok a kedy ťaháte za kratší koniec?

"Pracovná cesta je vymedzená z časového a miestneho hľadiska. Z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu zamestnanca na pracovnú cestu do skončenia pracovnej cesty vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a skončením. Z miestneho hľadiska sa pracovnou cestou rozumie skutočnosť, že zamestnanec vykonáva prácu na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko," vysvetľuje Barbora Petrová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Definícia pracovnej cesty je pritom jednotná, a to bez ohľadu na to, kde sa pracovná cesta vykonáva, či napr. v meste (obci) bydliska zamestnanca, v meste (obci) sídla zamestnávateľa a pod. 

Stravné na pracovnej ceste
To, čo ľudí pri pracovných cestách zaujíma najviac, je výška stravného. "Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni, ktorý je rozdelený na tri časové pásma, a to: 5 až 12 hodín, nad 12 hodín do 18 hodín a nad 18 hodín," hovorí Petrová. Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho tuzemská pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín. Aktuálne sumy stravného v jednotlivých časových pásmach sú nasledujúce: 5 až 12 hodín 3,60 €, nad 12 hodín do 18 hodín 5,40 €, nad 18 hodín 8,30 €.

Stravné v uvedených sumách patrí zamestnancovi za predpokladu, ak zamestnanec nemal na pracovnej ceste bezplatne zabezpečené stravovanie. Ak mal zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a pracovnej cesty, mu kráti. Poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb stačí preukázať napríklad dokladom o rezervácii, postačuje tiež informácia od zamestnanca a nevyžaduje sa vždy účtovný doklad o ubytovaní. Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného obeda alebo raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil. Môže ísť napríklad o skorší odlet lietadla alebo plnenie úloh zamestnávateľa. Ak mal teda zamestnanec čiastočne poskytnutú stravu, jeho diéty sa budú krátiť - v prípade zabezpečených raňajok o 25 %, obeda o 40 % a večere o 35 %.

Pri služobnej ceste je tiež časté použitie súkromného vozidla. Ak vás o jeho použitie požiada zamestnávateľ, máte nárok na základnú náhradu za každý kilometer jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky. Táto náhrada zohľadňuje aj opotrebenie auta vrátane nákladov na jeho údržbu - generálne opravy, výmeny náplní, pneumatík a podobne.

Prerušenie služobnej cesty
Minulý rok existoval jediný zákonný dôvod prerušenia pracovnej cesty – návšteva rodiny. V súčasnosti k nemu pribudol ďalší dôvod - na strane zamestnanca, zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodnúť na jej prerušení. "Napríklad zamestnanec chce zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste napríklad na víkend alebo tam chce odcestovať skôr," vysvetľuje Petrová z ministerstva práce. Môže ísť teda o prerušenie pracovnej cesty v období pred výkonom práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste. Prerušenie pracovnej cesty, kde je dôvod na strane zamestnanca, je súčasťou cestovného príkazu a zamestnanec počas neho nemá nárok na osobitné cestovné nároky.

Pracovná cesta, diéty
• Pracovná cesta je časovo obmedzená zmena pravidelného miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
• Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu buď v tuzemsku, alebo do zahraničia. V takom prípade má nárok na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách.
• Vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu je jednostranný právny úkon zamestnávateľa.
• Zamestnávateľ písomne určuje jej miesto a čas nástupu, miesto výkonu práce v priebehu pracovnej cesty, ako aj čas jej trvania či jej skončenie. Môže určiť aj spôsob dopravy na pracovnú cestu, prípadne ďalšie iné podmienky.
• Maximálnu dĺžku trvania pracovnej cesty Zákonník práce nestanovuje, jej trvanie je však potrebné vymedziť na nevyhnutne potrebné obdobie.
• Pri pracovnej ceste má zamestnanec nárok na nasledujúce cestovné náhrady:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov – patrí sem náhrada cestovného lístka (vlakového alebo autobusového, letenky, lodného lístka a pod.)
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie – zamestnanec má nárok na náhradu za ubytovanie, ak preukáže, aké reálne výdavky s ubytovaním mal
- náhrada iných preukázaných výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou, napríklad parkovné, pohonné hmoty, ak používa firemné vozidlo, náklady na hromadnú dopravu, taxík a pod.
- stravné, takzvané diéty – patrí mu za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je ustanovená vyhláškou, a to v závislosti od času trvania pracovnej cesty podľa toho, či ide o tuzemskú pracovnú cestu alebo o pracovnú cestu do zahraničia.
• Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste:
- 5 až 12 hodín – zamestnancovi v takomto prípade prináleží stravné vo výške 3,60 eura
- nad 12 hodín až 18 hodín – stravné vo výške 5,40 eura
- nad 18 hodín – stravné vo výške 8,30 eura
Zdroj: Profesia.sk, MPSVR

Text: -jpa- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK