Koľko môžete pracovať, koľko musíte oddychovať

Som vo výpovednej lehote. Odmietla som pracovať jednu hodinu nadčas. Môže mi dať zamestnávateľ z tohto dôvodu okamžitú výpoveď alebo len napomenutie? Môže zamestnávateľ zmeniť štvorzmennú nepretržitú prevádzku na trojzmennú na pár mesiacov len tak, s výhovorkou, že budeme mať všetky zmeny celozávodnú dovolenku? Môže nám prepadnúť náhradné voľno nadobudnuté v minulom mesiaci, keď sme ho nemali možnosť vyčerpať v mesiaci jeho nadobudnutia? 

Otázky pracovného času a nadčasov trápia zamestnancov pomerne často. Zákonník práce má pritom jasno v jednotlivých limitoch, koľko musí zamestnanec odpracovať a na aký dlhý oddych má nárok. Horšie je to už s evidenciou firiem a uplatňovaním si jednotlivých nárokov zamestnancov. Firmy často nevedú evidenciu práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti zamestnanca. Takisto nedostatočne upravia v pracovnej zmluve konkrétne podmienky pracovnej pohotovosti. Domôcť sa potom svojich práv býva najmä v menších firmách veľmi ťažké.

Podľa Zákonníka práce platí, že denný pracovný čas zamestnanca nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Rozdiel je v tom, ako je pracovný čas rozvrhnutý. Pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase by nemal pracovný čas zamestnanca v jednotlivých dňoch presiahnuť deväť hodín. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase denný pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín.

Limit platí aj pre prácu nadčas. Zákonník práce stanovuje, že práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch za sebou nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období (najviac však 12 mesiacov nasledujúcich za sebou). Môžete pracovať aj 14 hodín denne, ale za podmienky, že sú dodržané nielen maximálne limity práce nadčas, ale aj limity minimálneho nepretržitého odpočinku.

Zákonník práce požaduje, aby nepretržitý denný odpočinok bol minimálne 12 hodín (skrátiť ho možno len výnimočne) a nepretržitý týždenný odpočinok bol dva za sebou nasledujúce dni v týždni - sobota + nedeľa alebo nedeľa + pondelok (takisto ho možno skrátiť len výnimočne). Zákonník práce zakotvuje maximálny týždenný pracovný čas pre zamestnanca: najviac 40 hodín týždenne alebo najviac 38 a 3/4 hodín týždenne v prípade dvojzmennej prevádzky, prípadne najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne v prípade trojzmennej prevádzky alebo nepretržitej prevádzky.

Priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zamestnávateľ vám môže jednostranne nariadiť prácu nadčas v rozsahu 150 hodín ročne. Môže sa s vami dohodnúť na ďalšej práci nadčas v rozsahu najviac 250 hodín, teda spolu 400 hodín. Zákonník práce hovorí tiež o tom, že 150 hodín nadčasov ročne vám firma nemusí zaplatiť, ak vás zahrnie do okruhu osôb, ktoré majú prácu nadčas zohľadnenú v plate. Za ďalších 250 hodín nadčasov (s ktorými nemusíte súhlasiť), vám však už peniaze prináležia - za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 percent jeho priemerného zárobku. Ak ide o rizikové práce, je príplatok 35 percent. Ak sa však s firmou dohodnete, že za nadčasy dostanete náhradné voľno (za hodinu nadčasu hodina voľna), mzdové zvýhodnenie vám samozrejme nepatrí.

Pracovný čas a nadčasy
Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní si povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa Zákonníka práce poznáme:

1. Maximálny pracovný čas
40 hodín v prevádzke, kde sa pracuje rovnomerne päť dní v týždni,
38 a 3/4 hodiny v dvojzmennej prevádzke,
37 a 1/2 hodiny v trojzmennej alebo v nepretržitej prevádzke (ide o najvyššie prípustné dĺžky pracovného času).

2. Ustanovený týždenný pracovný čas
Je určený zamestnávateľom v rámci maximálneho pracovného času.

3. Kratší týždenný pracovný čas
Menej ako ustanovený, dohodnutý v pracovnej zmluve. Pri úprave pracovného času má zamestnávateľ povinnosť vyhovieť zamestnancovej žiadosti, a to ak o to požiada:
tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov,
zamestnanec, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť.

4. Nepretržitý denný odpočinok
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

5. Práca nadčas
Ak zamestnanec vykonáva prácu nadčas so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa, za takto odpracovaný čas má nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku, ak vykonáva rizikové práce, je to najmenej 35 % priemerného zárobku.
Ak sa však zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí.

6. Nočná práca
Práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci. Náklady na posúdenie zdravotnej spôsobilosti pritom uhrádza zamestnávateľ.
Za nočnú prácu má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % priemerného zárobku.

7. Práca vo sviatok
Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
V takom prípade má zamestnanec nárok na mzdu a na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % priemerného zárobku, alebo ak sa dohodne so zamestnávateľom na náhradnom voľne, v takom prípade stráca nárok na mzdové zvýhodnenie.

Text: -jpa- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK