Žihadlo môže byť nebezpečné
Každoročne sa so železnou pravidelnosťou objavujú správy o smrti po bodnutí sršňom alebo včelou. Odborníci upozorňujú na to, že v populácii žijú tisícky ľudí, ktorí ani netušia, že sú na jed hmyzu alergickí.
Nemusia totiž trpieť nijakou inou alergiou. Kto je v ohrození a dá sa dráme po bodnutí žihadlom vyhnúť? Je vôbec možné sa z alergie na jed hmyzu vyliečiť?
Včela, osa, čmeliak a sršeň zanechávajú v mieste bodnutia jed, ktorý môže pre niektorých ľudí znamenať vážne ohrozenie života. Pre zdravého človeka bodnutie žihadlom znamená v mieste vpichu len mierny opuch a viac či menej bolestivé sčervenanie.
Žihadlo sa preňho stáva nebezpečným, len ak sa ocitne v ústach či na krku pre hrozbu udusenia. Telo alergika na jed hmyzu však reaguje dramaticky aj na bodnutie mimo oblasti dýchacích ciest. Pritom tento druh alergie sa môže vyvinúť nielen u alergikov, ale aj u osôb, ktoré inak nijakou alergiou netrpia. Tí, čo sú alergickí na peľ a prach, nie sú alergiou na bodnutie hmyzom v porovnaní s ostatnou populáciou postihnutí častejšie.
Pravda je, že ak už alergickú reakciu majú, obyčajne prebieha vážnejšie. V strehu by mali byť ľudia alergickí na med. Alergia na med sa obyčajne vyskytuje práve u alergikov na bodnutie včelou. Postihnutí často pochádzajú z radov včelárov alebo ich príbuzných, susedov, opakované bodnutia u nich môžu zvyšovať precitlivenosť na včelí jed. Častými obeťami bodnutia osami zas bývajú predavači v stánkoch s občerstvením, trhovníci, smetiari. Včelí roj prežíva zimu, takže k bodnutiu včelou môže výnimočne dôjsť aj v priebehu teplého zimného dňa. U ôs zimu prežíva len kráľovná, takže bodnutie osou je možné najmä v lete a počas skorej jari.
Osy a sršne sa navyše správajú agresívne, ich bodnutie je najčastejšie. Včely a čmeliaky nie sú prirodzene agresívne, bodnú len v prípade ohrozenia. Včelie žihadlo je ako ostnatá harpúna, včela po bodnutí príde nielen oň, ale aj o kus zadočka a zažívacieho traktu a umiera. Žihadlo ôs a sršňov je hladké, po bodnutí ho ľahko vytiahnu a môžu bodnúť aj opakovane. Výnimočne však aj ich žihadlo môže ostať v rane.
Pohotovostný balíček vždy poruke Každý, kto mal po bodnutí hmyzom ťažšie prebiehajúcu reakciu v podobe nadmerného opuchu so sčervenaním a opuchom nad 10 cm, mal by svoj problém konzultovať s imunoalergológom. Diagnózu alergie na bodnutie včelou alebo osou je totiž možné potvrdiť pomocou vpichových kožných alebo krvných testov. "Takéto testy je možné robiť počas celého roka, no najskôr 6 týždňov po prípadnom bodnutí.
Vpichové kožné testy majú výpovednú hodnotu do piatich rokov, vyšetrenie špecifických protilátok z krvi je najcitlivejšie v priebehu prvého pol roka po bodnutí," vysvetľuje MUDr. Zuzana Abaffyová, imunoalergologička z Bratislavy.
Na čo je takéto zistenie dobré? Alergiu na bodnutie hmyzom je totiž nielenže možné liečiť, ale pacientom s rizikom závažnej celkovej až anafylaktickej reakcie je nevyhnutné predpísať pohotovostný balíček, ktorý by mali nosiť stále so sebou. Môže im totiž zachrániť život. Príčinu závažnej alergickej reakcie na jed hmyzu je možné liečiť podávaním alergénu v postupne sa zvyšujúcich dávkach. "V prípade imunoterapie na blanokrídly hmyz dosahujeme veľmi vysokú účinnosť liečby," ubezpečuje MUDr. Abaffyová.
Okrem toho pacienti s ťažkou miestnou alebo celkovou reakciou po bodnutí hmyzom musia pri sebe od skorej jari do neskorej jesene nosiť balíček prvej pomoci obsahujúci laickú injekčnú striekačku v podobe hrubšieho pera obsahujúcu adrenalín (tzv. EpiPen). Jestvuje dávka pre dospelých i pre deti. Injektor je potrebné vpichnúť si do stehna v krízovej situácii, hoci aj cez šaty. Ďalej je súčasťou balíčka kortikoid a protialergický liek.
Tí, čo mali problémy s dýchaním, mali by so sebou nosiť aj inhalačný sprej na roztiahnutie priedušiek, aký majú astmatici. Treba ustrážiť, aby mal pohotovostný balíček platnú lehotu použiteľnosti, alergik ho totiž aj po niekoľko sezón nemusí vôbec potrebovať. Ak však už v minulosti mal po bodnutí ťažkú reakciu, pravdepodobnosť opakovanej a ešte závažnejšej reakcie je minimálne 50 percent. Liečba samotnými protialergickými liekmi nezaručuje, že sa táto reakcia nezopakuje.
Liečia totiž len príznaky alergie, jej príčinu odstraňuje len spomínaná dlhotrvajúca imunoterapia.
Čo robiť bezprostredne po bodnutí
Po bodnutí je dôležité čo najrýchlejšie si vytiahnuť prípadné žihadlo. Nadvihnite ho kreditnou kartou, tupým nožíkom a pokúste sa ho zachytiť pinzetou alebo nechtami čo najbližšie pri koži, aby ste nestlačili rezervoár jedu. Ranku dezinfikujte.
Proti opuchu v mieste vpichu dobre poslúži octanový alebo studený obklad či priloženie vrecka s ľadovými kockami. Jestvujú aj gély s obsahom protialergickej látky proti svrbeniu a opuchu (Fenistil gél, Psilo-balsam). V prípade bolesti dobrú službu urobia aj analgetiká, napr. ibuprofén účinkuje nielen proti teplote a bolesti, ale aj proti zápalu. Takisto je možné užiť protialergický liek, 7-tabletové balenia sú voľnopredajné a mali by byť súčasťou dovolenkovej lekárničky.
Po bodnutí do dýchacích ciest treba dať postihnutému cmúľať kúsky ľadu alebo studenú lyžicu a čo najrýchlejšie volať sanitku. Záchranku treba zavolať aj v prípade rozvíjajúcej sa celkovej reakcie (akékoľvek príznaky vzdialené od miesta vpichu) - sťažené dýchanie, búšenie srdca, nevoľnosť, vyrážky na rôznych častiach tela. Nadmerná reakcia v mieste vpichu by mala byť dôvodom na návštevu alergológa.
Ako predchádzať bodnutiu hmyzom
- v prítomnosti ôs a včiel nerobte prudké pohyby
- pozor na prezreté opadané ovocie
- pri práci v záhrade a zbere ovocia používajte rukavice
- nenoste príliš voľné oblečenie ani oblečenie jasných farieb
- nepoužívajte pri výletoch do prírody parfumy, laky na vlasy, ale repelenty
- nechodievajte naboso - nepiknikujte v blízkosti odpadkových košov
- nápoje vždy prikrývajte a pri jedení a pití potravu pred vložením do úst skontrolujte pohľadom
Text: Bianka Stuppacherová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK