Muž zapustí korene do zeme s domom

Dom a záhrada ako nápad z vlastnej hlavy postavený poctivo vlastnými rukami, má zrejme najväčšiu hodnotu. Je v ňom veľa túžby, občas i súženia a odriekania a súčasne veľa dôkazov remeselných zručností i mužnej sily. Takýto dom so záhradou sa podarilo v uplynulých rokoch vybudovať hercovi s krásnym a ráznym basom Vladimírovi Jedľovskému, ktorý prepožičal hlas doktorovi Dr. Housovi z rovnomenného amerického televízneho seriálu.

Do Suchej nad Parnou, kde stojí letný dom Vladimíra Jedľovského a jeho partnerky Táne Kulíškovej, priviedla vášeň ku koňom. Herec od detstva zamilovaný do koní mal byť vlastne chovateľom, veď v Trnave vyštudoval Strednú poľnohospodársku technickú školu. Napokon sa však presadili múzy, ale láska k zvieratám a prírode ho napokon dostala na vidiek.

"Keď som začal jazdiť na koňoch v Suchej nad Parnou, uvažoval som, že by sa hodil dáky prístrešok nad hlavou. Stačilo myšlienku vysloviť a už mi jeden z domácich dal tip na kúpu pozemku," spomína na to ako prišiel k parcele Vladimír Jedľovský. Takmer na konci dediny, kde sa role dvíhajú do svahu, kúpil zhruba deväť árov pôdy, ktorej odvtedy verne slúži.

Aj v mužoch z panelákov drieme túžba vystavať si dom. Jedľovský sa s elánom pustil do práce. Vlastnoručne vykopal základy domu s nie celkom pravidelným pôdorysom. Pre bližšiu predstavu dovedna to boli základy s dĺžkou 9 x 9 metrov. S pomocou kamarátovho otca, stavbára na dôchodku, zvládol aj debnenie. V dedine boli naporúdzi remeselníci, najbližší sused Jožko Žigo je murár, a tak dom usilovnému hercovi postupne rástol.

Dnes, keď sa Vladimír Jedľovský pozrie na svoj dom, môže hrdo vyhlásiť: "Poznám každú vec na tomto dome, všetok materiál mi prešiel cez ruky."  Herec peniaze nerozhadzoval, občas sa mu podarilo na stavebnom materiáli ušetriť. Keď budoval pivnicu, šikovne zapustenú do svahu, známi mu poradili, že v Trnave je výpredaj panelov. Hodili sa a čas ukázal, že betónové platne dokonale držia v pivnici chlad. Dobre sa tu skladujú jablká, ale aj fľašky vína či zaváraniny. Takou dobrou prírodne klimatizovanou pivnicou s vyrovnanou teplotou bez nároku na jediný joul energie sa nemôže dnes hocikto pochváliť.

Chovateľstvo, jazda na koni boli pre Jedľovského vždy väčšou vášňou ako pestovateľstvo. Lenže keď muž postaví dom, akoby do spolu s ním do zeme zapustil korene. Tak ako dom rástol, pokúšal sa Vladimír Jedľovský založiť ovocnú záhradu. Po rokoch, keď nadobudol skúsenosti, s úsmevom na tvári priznáva, ako musel niektoré pestovateľské zámery meniť - učiť sa z vlastných chýb. Stromy aj viac ráz presadil. Keď vypadli, dokúpil a dosadil, ale jeho záhrada má po rokoch fazónu.

Dom v Suchej nad Parnou nie je trvalým, iba letným sídlom. Práca púta herca k mestám - Trnave a Bratislave, kde má byt. "V  Suchej však pobudnem dosť času. Keď skúšam a hrám v Trnave, tak v teplých mesiacoch roka trávim popoludnia v záhrade. A na prázdniny sa sem s radosťou sťahuje celá rodina. Užívame si záhradu - jej krásne farby, vône a plody a príjemné posedenia s našimi milými susedmi Žigovcami," hovorí Vladimír Jedľovský.

Z prízemnej terasy, ktorú od záhrady oddeľuje pohyblivá presklená stena, kedysi časť kulís z Čechovových Troch sestier, je príjemný pohľad do záhrady. Človek akoby mal pred sebou veľký zelený amfiteáter, ktorý sa opiera o svah porastený kríkmi. Ešte prednedávnom tu žiarili žlté citizusy, s ktorými kontrastovali zvončekové ružovočervené kvety vajgely. Po udržiavanom trávniku je radosť chodiť bosými nohami.

Spomedzi okrasných krov dominujú dve pýchy Vladimíra Jedľovského: Budleja Davidova, ktorá už prenikla svojimi poplazmi k susedovi. Jozef Žigo neprotestoval. Výrazný do fialovočervena sfarbený kvet budleje sa mu páčil, a tak si votrelca osvojil. A druhou dominantou oddychovej časti záhrady je okrasná lieska. "Krásna v lete a tuším ešte krajšia v zime, keď príde o listy. Vtedy v jej skrútených konárikoch človek môže hľadať všetky čudesné tvary i zákruty ľudského života," hovorí herec.

Vladimír Jedľovský je aj praktický ovocinár a zeleninár. Pestuje všetko, čo treba do kuchynského hrnca - mrkvu, petržlen. Aj zopár zemiakov od chvíle, keď sa syn sa spýtal, ako vlastne zemiaky rastú. A je tu tiež cvikla, hrášok, uhorky, tekvica i struková fazuľka, z ktorej Táňa Kulíšková vie spraviť výborné letné polievky. A tiež záhon bohato rodiacich paradajok.

Palmetu z jabloní Idared by závidel Jedľovskému hociktorý skúsený pestovateľ. Hrušku i neskorú marhuľu mal obsypanú, čo svedčilo o tom, že pán herec je aj pánom nožníc. A stromčekové červené ríbezle, ako aj josta, kríženec egreša a čiernej ríbezle tiež dokazovali, že majú dobrého hospodára. Pravda, ten sa o úrodu ovocia, marhúľ predovšetkým musí deliť s veveričkami.

"Vlani nám tri veverice zničili vari dve tretiny marhúľ. Obhrýzli celé plody, len aby sa dostali k jadierkam. Neviem, ako si poradíme s tými malými zlodejmi tento rok," sťažovala sa Táňa Kulíšková. Vzápätí však hodila problém za hlavu - v komore má ešte 50 pohárov marhuľového kompótu spred dvoch rokov.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu