Myslíte zeleno? Aké stopy zanechávate na našej planéte?
Od ranného umytia zubov až po večerné čítanie pri lampe zanechávame každodenne naše stopy na našej zemeguli.
Pri každej činnosti priamo či nepriamo využívame zdroje, ktoré nám poskytla. Myslíme však aj na to, že prírodné bohatstvo nie je nenahraditeľné a treba ho míňať s rozumom? Zistite, čo môžete urobiť pre lepšie zajtrajšky práve vy. A nemusí vás to stáť ani veľa úsilia či peňazí.
Stopy, ktoré človek po sebe necháva na ekologickej tvári Zeme, sa nedajú úplne vymazať. Svojím životným štýlom však môže ovplyvniť to, aké hlboké budú. Nie nedarmo sa vraví "malými krokmi k dokonalosti". Keď sa nabudúce budete rozhodovať medzi zošitom z krásneho hladučkého bieleho papiera a z toho škaredého recyklovateľného, spomeňte si na to.
Trend posledných rokov
Posledné desaťročia si ľudia začínajú uvedomovať všetky negatíva, ktoré so sebou pôsobenie človeka prináša - a to tak jednotlivých ľudí, ako aj priemyselných konglomerátov. Každý jeden človek z vyše piatich miliárd ľudí, ktoré na svete žijú, má za Zem svoju zodpovednosť.
Veď len jediný občan Európskej únie za rok vyprodukuje vyše pol tony domáceho odpadu. Problém je, že mnoho ľudí si akosi túto zodpovednosť neuvedomuje, alebo ju jednoducho ignoruje.
Neekologické pokušenia
Dnešná doba má veľa neekologických lákadiel. Stačí spomenúť napríklad nakupovanie. Nízke ceny v obchodoch sú pre zákazníkov určite príjemné, ľudia by však mali vedieť ovládnuť svoje konzumné chúťky. Neraz si človek povie: "Veď to stoji len štyri eurá, keď sa to aj o mesiac rozpadne, nič to." Aj na výrobu lacných vecí sa však spotrebuje množstvo prírodných zdrojov, nehovoriac o množstve odpadu, ktorý pre nekvalitné veci vzniká.
Aké je teda východisko z takejto situácie a je vôbec nejaké? Aj samotní ekológovia môžu mať na rovnakú vec rozdielne názory.
Zelená v politike aj vo firmách
Zelená vlna prenikla z občianskych a neziskových organizácií až do politiky. Čím ďalej, tým viac veľkých spoločností si uvedomuje, že sa tento trend nedá ignorovať. Akcie zamerané na ochranu prírody sa v nejednej firme stali súčasťou marketingovej stratégie. Uvedomelí zamestnávatelia však vedú k environmentálnemu zmýšľaniu nielen navonok - svojich zákazníkov, ale aj dovnútra - teda svojich zamestnancov.
Tento trend spojený so zodpovedným podnikaním sa zatiaľ predsa len výraznejšie prejavuje viac na západe. Pomaly však aj slovenské firmy zisťujú, že ich zodpovedný prístup v oblasti ochrany životného prostredia im môže výrazne zlepšiť imidž.
Inšpirácia za hranicami?
V triedení odpadu by sme si mohli za príklad vybrať viacero krajín. V Nemecku má každá domácnosť niekoľko nádob na rôzne druhy odpadu - sklo, papier, plasty, bioodpad, pričom tá na zvyšný, inam nezaraditeľný odpad, je najmenšia. Kto netriedeného odpadu vyprodukuje viac, ako sa do nej zmestí, musí si priplatiť za jeho odvoz. A tak je samozrejmé, že ľudia si radšej dajú námahu a odpad triedia.
Na to, aby ľudia používali auto hromadne, tiež existuje v zahraničí viacero dôvodov a výhod - pri väčšom počte ľudí v aute môžu napríklad platiť nižšie mýto, alebo použiť na ceste špeciálny pruh, v ktorom autá s jediným človekom "na palube" jazdiť nesmú. Obmedziť množstvo emisií na jedného človeka môže aj efektívne fungujúca hromadná doprava. Veď ak sa môže človek dostať do roboty pohodlne a za menej peňazí, prečo by túto možnosť nevyužil?
V zahraničí iste nájdeme mnoho kladných príkladov, ktorými sa môžeme inšpirovať, ale rovnako aj naopak. Svoje by o tom mohli rozprávať napríklad obyvatelia Los Angeles, kde kedysi bol v prvej polovici 20. storočia vynikajúci systém hromadnej dopravy založený najmä na železniciach. Keďže "green policy" vtedy v podstate neexistovala, mesto sa rozhodlo podporovať s hromadným predajom áut výstavbu ciest a metro zrušilo. Výsledok? Obrovská koncentrácia smogu, nevzhľadné štvor- či päťprúdové diaľnice a zápchy na dennom poriadku. Nečudo, že začiatkom deväťdesiatych rokov v L. A. opäť začali prevádzkovať linky metra.
Zatiaľ však ešte vždy nie sú v pôvodnom rozsahu a nepokrývajú ani zďaleka celé územie mesta a jeho predmestí.
Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK