Príbeh: Defibrilátor
Nie vždy boli záchranky vybavené tak ako dnes.
Pamätám si na časy, keď sme jazdili na starej avii s majákom alebo na slávnych žltých "tisícdvestotrojkách". Aj na časy, keď sme mali tri sanitky a len dva defibrilátory. A tak sme si pred nástupom do služby chodili kontrolovať sanitky a zároveň "prehadzovať" defibrilátor z jedného vozidla do druhého.
Len čo som prišiel do práce, už hlásili výjazd. "Máme všetko?" stihol som sa opýtať kolegu ošetrovateľa. "Áno," znela stručná odpoveď. So spokojným svedomím som teda nasadol do auta. Autonehoda. Po príjazde na miesto som zbadal rozbité auto. Vodič ležal na zemi. Nedýcha, srdce mu nebije. "Prineste defibrilátor!" kričí lekárka z našej posádky. Ošetrovateľ sa rozbehol po potrebnú pomôcku. My sme zatiaľ pokračovali v oživovaní ani nie 20-ročného chlapca. "Intubujeme a masírujeme!" znie doktorkin hlas. Naokolo stojí viacero zvedavcov, mlčky sa prizerajú. Ošetrovateľ sa mi priplietol poza chrbát a niečo mi šepká do ucha. Opäť doktorkin povel: "Defibrilujeme!" Tuhne mi krv v žilách. "Pani doktorka, dajme ho do auta," hovorím. Doktorka neverí vlastným ušiam. Vidí, že niečo nie je v poriadku. Dáva si fonendoskop na krk a súhlasne prikyvuje. Nakladáme telo na nosidlá a zatvárame dvere do sanitky. "Nemáme defibrilátor," šepkám potichu. "Čože?" Doktorka si bezradne sadá. "Ale on ho potrebuje!"
Bože, prosím. Dvíham zrak k nebu. A potom mi to napadlo. Zovieram pravú ruku do päste a celou silou udieram zraneného po hrudníku. Lekárka sa na mňa na sekundu nechápavo pozrie, vzápätí zoberie fonendoskop a opätovne pacientovi počúva hrudník. Naskočil! Usmieva sa na mňa. Vyrážame do nemocnice a chlapca odovzdávame na niekdajšie áro, dnes oddelenie akútnej a intenzívnej medicíny. Neskôr ma čaká nepríjemný rozhovor. Plným právom. "A mám u vás fľašku!" zmierlivo zaznelo z doktorkiných úst na záver. Fľašku som doniesol, aj sme si potykali. Odvtedy verím, že niekto tam hore stráži naše životy.
Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autorov bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa predstavujú iba krstným menom.
Text:Dušan zo záchranky
Foto: SHUTTERSTOCK