Robo Opatovský: Tradície sme nechali iným

Organizácii našej svadby sa venovala pre moju zaneprázdnenosť najmä Katka. Výber miesta je však tak trochu aj moja zásluha, Beckovská kúria ma zaujala, keď som bol na džezovom festivale na Zelenej vode. Doniesol som domov prospekt z tohto miesta a Katka ho náhodne našla, keď hľadala rodný list. Pôvodne sme totiž chceli len malú svadbu s obedom na úrade v Bratislave. Veľmi sa nám pozdávalo, že ak bude slnko, bude sa môcť všetko odohrávať vonku.

Šaty som nevyberal, ani som ich pred sobášom nevidel. O to väčší dojem na mňa Katka urobila. Keď sa predo mnou zjavila, bol som veľmi dojatý. Vyzerala totiž ako bohyňa. Pre Katku som dokonca skomponoval skladbu s názvom Svadobná. Chcel by som ju raz aj nahrať a veľmi by ma potešilo, keby sa hrávala na ďalších svadbách...

Formálnejšia časť – sobáš a slávnostný obed pre rodinu - trvala asi tri hodiny a zúčastnilo sa na nej asi dvadsať ľudí. Priatelia prišli neskôr, na neoficiálnu časť. Bola to taká uvoľnená grilovačka. Nechceli sme nijaký veľký program ani nič podobné. Sám sa zúčastňujem dosť často rôznych zábavných akcií, a preto som chcel, aby moja svadba bola iná. Pohodová a neformálna. Na svadobnú cestu by sme chceli ísť do Thajska. Asi sa na ňu dostaneme až v januári, takže medové týždne zatiaľ trávime doma.

S Katkou sme spolu žili už dlho pred tým a tak nejaký zásadný rozdiel v našom živote nevnímam. Len ona má trochu problém zvyknúť si na svoje nové priezvisko. Včera na ňu pani poštárka kričala: "Pani Opatovská, pani Opatovská!" a ona si vôbec neuvedomila, že volá ju.

Text: Elena Zemková pre Pravda Ženy
Foto: Martin Machaj