Šéf nemusí vždy poznať odpoveď
Rozhovor s topmanažérkou Alexis George, ktorá šéfuje českej a slovenskej pobočke veľkej nadnárodnej banky.
Meno Alexis George má v Austrálii cveng. Volá sa tak slávny módny dizajnér, ktorý navrhoval šaty mnohým celebritám u protinožcov. A tiež žena, ktorá od vlaňajšieho marca šéfuje českej a slovenskej pobočke veľkej nadnárodnej banky.
Austrálska topmanažérka so smiechom hovorí, že na druhý koniec sveta sa nesťahovala kvôli známemu menovcovi. Jej čerstvé nápady spočiatku Čechov a Slovákov prekvapovali. V rozhovore Alexis George rozpráva nielen o kultúrnych rozdieloch, ale aj o svojom manželovi v domácnosti.
V Česku a na Slovensku pôsobíte vyše roka. Poznáte už Čechov a Slovákov?
Vždy som veľa cestovala a myslela si, že ľudí poznám. Prísť do strednej Európy však pre mňa bola nová skúsenosť.
V čom?
Ako turista máte o krajine skreslenú predstavu. Kým som tu nežila, nikdy by mi nenapadlo, že Česi sú iní ako Slováci. Prahu som pred rokmi navštívila. Za týždeň som zistila, že sú tu krásne mestá, ale dosť šedivé. Keď som sa do Česka pred vyše rokom vrátila, všimla som si, že veľa vecí sa zmenilo. Všetko je farebnejšie, ľudia vyzerajú šťastnejší. Dnes oveľa lepšie rozumiem vašej histórii aj spôsobu rozmýšľania.
Čo ste o nás vedeli, kým ste sem prišli pracovať?
Nie veľa, v Austrálii o Slovensku veľa nepočujete, takže som vlastne ani nemala nejaké očakávania. Čítala som pár kníh, dokonca aj jednu od Austrálčanky, ktorá mala otca Čecha a písala o svojich skúsenostiach z Prahy. A stretla som pár ľudí z česko-slovenskej komunity v Sydney. Zaujímali ma ľudia, ale o nich sa v sprievodcoch veľa nedočítate. Sama som musela prísť na to, že Slováci sú iní ako Česi.
V čom sme rozdielni?
Slováci sa mi zdajú oveľa emocionálnejší, vidno na nich, či sú šťastní, smutní, nahnevaní. Od Čechov je ťažké získať spätnú väzbu. Potom neviem, či kladiem správne otázky a hovorím správne veci. V Bratislave dostávam okamžité reakcie: áno, nie, to je dobré, to je zlé, to nenávidím, to milujem. Slováci si možno viac užívajú život, zdajú sa mi pohodovejší.
Rozumiete česky či slovensky?
Trošku - keď sa rozpráva o finančných otázkach, pretože to počúvam stále. Navyše chodím aj na hodiny češtiny, takže niektoré slovíčka poznám. Ale bežný rozhovor je pre mňa stále ťažký oriešok. Ovládam niekoľko cudzích jazykov a myslela som si, že sa česky naučím. Ale je to asi najťažší jazyk, s akým som sa kedy stretla. Výslovnosť je zložitá, slovná zásoba a skloňovanie. Snažím sa, ale hovoriť sa trochu hanbím.
Koľko času potrebuje topmanažérka, aby spoznala mentalitu ľudí v novej krajine?
Možno rok. Prvé tri mesiace som sa správala rovnako ako v Austrálii a asi som urobila pár chýb, lebo som bola zvyknutá na iný štýl manažmentu. Nenamýšľam si, že Slovákov poznám dokonale, ale určite vám rozumiem lepšie ako na začiatku. Tunajšia kultúra je celkom iná.
Narážate na to, že ľudia nediskutujú o riešeniach a málokedy spochybnia názor šéfa?
Áno, prekvapilo ma, ako si ľudia myslia, že šéf vždy vie, čo treba robiť.
A nevie?
Nemôžem mať vždy na všetko odpoveď. A spočiatku ľudia očakávali jednoznačnú odpoveď aj na takú banálnu otázku, akú kávu chcem. Nechápali, že sa o to nestarám. Už sa to však trochu zmenilo. Ľudia diskutujú viac. Našťastie. Svet sa predsa rýchlo mení a ak chceme excelovať, nesmieme sa báť zmien, rizík, rozhodovania. V globálnom svete sa človek musí vedieť postaviť a položiť otázku.
To, že šéf nemusí mať vždy pravdu, je váš osobný názor alebo ide o ženský spôsob vedenia ľudí?
Možno je to naozaj tým, že som žena. Ale myslím, že môj štýl riadenia je v Austrálii bežný. Ľudí tam neprekvapí, keď s nimi chcem diskutovať o možných riešeniach. Tu očakávali, že sa budem tváriť, že mám riešenie vždy. Možno je to dôsledok histórie. Dostala som užitočnú lekciu.
V čom je náš prístup k životu iný ako austrálsky? Sú protinožci pohodovejší?
Austrálčania sú veľmi otvorení, bavia sa s každým. Každého pozdravia a opýtajú sa, ako sa má. Slováci to nerobia. Ale myslím, že vaše vnútro sa od nášho toľko nelíši. A tiež sa veľa smejeme. Niekedy sa smejem aj v strese a ľudia si potom myslia, že situáciu nepovažujem za vážnu. Ale opak je pravda, veď smiech uvoľňuje napätie. Okrem toho Slováci aj Austrálčania si radi vypijú.
A čo postoj k peniazom?
Na rozdiel od Austrálčanov Slováci ohromne sporia. Na druhej strane sú oveľa konzervatívnejší v investovaní, nezaujímajú sa natoľko ani o životné poistenie. Austrálčania sa teraz boja, čo by sa stalo ich rodinám, keby sa živiteľovi rodiny niečo stalo.
Vráťme sa k vám. Má to žena na poste generálnej riaditeľky ťažšie ako muž?
V rôznych manažérskych pozíciách som pôsobila dvadsať rokov a presvedčila som sa, že žena to má nepochybne ťažšie. Musí pracovať lepšie a dokazovať svoje kvality viac ako muž. A pritom spoločnosť – či už tu, v Austrálii, alebo vo Veľkej Británii - stále očakáva, že sa bude starať aj o domácnosť. Našťastie ma môj manžel veľmi podporuje. Bez neho by nešlo zlúčiť kariéru s rodinou.
Sú v Austrálii ženy bežne šéfkami?
Nie, aj v Austrálii sú šéfmi hlavne muži. Čím bližšie k vrcholu, tým menej žien.
Reagujú ľudia inak na ženu šéfku než na muža?
Keď som sem prišla, vôbec mi nenapadlo, že by ma ako ženu šéfku mali brať inak ako muža. Ženy sú určite iné manažérky, viac sa zaoberajú tým, ako sa ľudia asi cítia. Muži sú priami. Ale aj ja viem byť tvrdá, silná a robím tvrdé rozhodnutia, ako sa odo mňa očakáva. Vy ste topmanažérkou a váš manžel, kedysi tiež manažér, je teraz v domácnosti.
Žijú v Austrálii pokrokovejší muži, čo podporujú ženinu kariéru aj na úkor vlastnej?
Ani v Austrálii neostáva veľa mužov doma s deťmi, hoci postupne sa to mení. Viem, že môj muž to nemá ľahké. Už keď sme odchádzali do Čiech, ľudia sa ho pýtali: čo tam budeš robiť? A on odpovedal: vlastne pracovnú ponuku dostala manželka, nie ja. Alebo keď ide deťom na rodičovské združenie do školy, je jediný muž medzi ženami. Nakupuje, chystá deťom desiatu, snaží sa variť. Ale vlastne si na život v Česku zvykol najrýchlejšie. Našiel si kamarátov, s ktorými hráva tenis a golf. Pre prácu sme sa sťahovali už dvakrát, takže to preňho nie je nové. Som mu nekonečne vďačná, že sa stará o rodinu.
Kam ste sa sťahovali predtým?
Bolo to v rámci Austrálie. Inak, môj manžel je Angličan, zoznámili sme sa v Austrálii a už tam so mnou ostal. A teraz z Prahy to má bližšie k svojim rodičom v Londýne.
Ako vzali presťahovanie do Čiech vaše deti? Neprotestovali?
Na začiatku to bolo trochu komplikované najmä pre moju dcéru v puberte. Ale syn mi minule povedal: mami, fakt sa mi tu páči. Myslím, že tu deťom dávam viac slobody, akoby mali v Sydney. A je tu toľko vzrušujúcich vecí, ktoré by sme inak nikdy nevyskúšali.
Aké napríklad?
Korčuľovanie na jazere. V Sydney je len jedna ľadová plocha na korčuľovanie. A nikdy predtým sme nelyžovali, lebo v celej Austrálii sa dá lyžovať len na jednom jedinom mieste. Milujem aj ľadový hokej, to je skvelá hra.
Deti chodia do medzinárodnej školy?
Áno, česká škola by na ne bola asi už priveľa. Majú priateľov z rôznych krajín, ale dcérina najlepšia kamarátka je Slovenka. A syn sa dokonca snaží hovoriť česky, lebo hráva futbal s Čechmi a tréner hovorí len česky.
Koľko času vám ako pracovne vyťaženej žene zostáva pre rodinu?
Nie veľa, ale snažím sa doma nepracovať a tráviť víkendy s rodinou. Manžel mi hovorí: doma nechcem o tvojej práci nič počuť, nechaj ju za dverami.
Ako trávite voľný čas?
Najčastejšie s deťmi, mám rada šport, pravidelne chodím do posilňovne a rada hrám tenis alebo bicyklujem. Stretávam sa s priateľmi. A tiež rada čítam, aspoň tri knihy naraz. Minule sa ma môj desaťročný syn pýtal čosi o Strednom východe a Izraeli a ja som si uvedomila, že mu neviem presne odpovedať. Preto teraz čítam knihu o histórii Palestíny, ktorú napísali spoločne žid a moslim. A k tomu príšerný paperbackový román a ešte niečo o manažmente.
Vraj máte rada víno. Pre nás Európanov je atraktívne austrálske víno. Je pre vás zaujímavé slovenské víno s tradíciou?
Na Vianoce som kolegom dala austrálske víno a oni mi na revanš darovali slovenské červené víno. Pili sme ho s mužom a bolo naozaj dobré. Rada pijem miestne vína, aj keď si na ne človek musí zvyknúť, lebo klíma je tu iná.
Alexis George, šéfka banky Austrálčanka Alexis George je od 1. marca 2008 generálnou riaditeľkou českej a slovenskej pobočky nadnárodnej banky ING. Zmluvu má na tri roky, predĺžiť ju môže až na 5 rokov. Predtým pracovala ako manažérka v banke BNP Paribas, BT Financial Group.
Má diplom zo Securities Institute of Australia. S manželom Martinom má dcéru Ashley a syna Nathana.
Text: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK