Ingrid Filanová: Život po boku dobrodruha

Prečo verí na osud?

Manželka spisovateľa a cestovateľa Borisa Filana, Ingrid, začala manžela spevádzať na cestách až pred pár rokmi, keď ich syn Oliver vyrástol. "Cítila som ako povinnosť venovať sa synovi, takže mi to nebolo ľúto," priznáva. Počas manželových dobrodružných ciest si zažila aj chvíle, keď jej doslova prechádzal mráz po chrbte. "Najhoršie hodiny strachu o manžela som prežila asi pred dvadsiatimi rokmi, keď sa vracal z Indonézie. Domov mal letieť lietadlom spoločnosti Lauda Air a to sa zrútilo. Nemala som o ňom žiadne správy a niekoľko hodín som tŕpla, čo sa stalo. Našťastie, manžel potom zatelefonoval, že lietadlo nestihol a musel počkať na iné," spomína Ingrid Filanová a pokračuje: "Odvtedy verím na osud a na niečo medzi nebom a zemou."

Na Srí Lanke sa nezhodli

Už pár rokov sprevádza Ingrid Filanová manžela na cestách pravidelne. "My sme taká sebestačná dvojica, na výpravách si vystačíme sami. V každej krajine, kam sa vyberieme, hľadám to pozitívne," hovorí. Nie vždy sa ale v dojmoch z tej-ktorej krajiny zhodnú. "Manžel strašne nadával na Srí Lanku, bol z nej doslova rozčarovaný. Mne sa tam paradoxne páčilo. Navštívili sme dedinky v džungli, dostali sme sa až do príbytkov domácich a i keď tam vládne veľká chudoba, ľudia sú milí a pohostinní. Mňa ich nátura očarila."

Kam by nešla?

Doslova šokovaná však bola z manželovej cesty po Etiópii. "Videla som len fotografie, ktoré priniesol a musela som plakať. To utrpenie detí, chudobu v ktorej žijú, tak to by som nechcela vidieť, asi by som niečo také nezvládla. Žijú tam v katastrofálnych podmienkach, ktoré si my, Európania, len ťažko dokážeme predstaviť."

Najdobrodružnejšia výprava

Za náročnú výpravu označila aj 7-dňovú cestu po Dunaji, keď sa spolu s Jožom Rážom a jeho manželkou minulé leto plavili až k Čiernemu moru. "Pre mňa išlo o najdobrodružnejšiu cestu, plavba Rumunskom bola drsná a náročná nielen po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke. Bol zázrak, že nás na takom malom priestore nechytila ponorková choroba. Museli sme byť k sebe tolerantní, pretože akonáhle sme vyplávali, nebola šanca na návrat. Ale zvládli sme to."

Text: Nina Bacharová pre oŽene.sk
Foto: Nina Bacharová pre oŽene.sk