V Šangri-la sa možno zastaví aj Yeti

Keď vykladali metráky kameňov z Tibetu, ľudia, čo inštalovali výstavu Šangri-la: India - Nepál - Tibet - Bhután v Slovenskom národnom múzeu, len krútili hlavami.

Autorovi Rudolfovi Svaříčkovi však záležalo na tom, aby vystavil len originály.
Aj tie kamene, spolu s dvoma tisíckami ďalších predmetov každodenného, náboženského a rituálneho života ľudí, žijúcich pod Himalájami, osobne priviezol.

"Chcem, aby výstava žila. Nielen návštevníkmi, ale aj atraktívnymi podujatiami," skonštatoval cestovateľ Rudolf Svaříček. Oddnes ožije festivalom Šangri-la, v ktorého programe sú stretnutia s cestovateľmi, premietanie dokumentov, prednášky a koncerty.

O slávnostný úvod sa postará slávny cestovateľ Miroslav Zikmund. Okrem autogramov ponúkne aj príťažlivé rozprávanie o cestách po Indonézii, ktoré absolvoval s Jiřím Hanzelkom koncom päťdesiatych rokov.
Napokon, fotografie, ktoré odtiaľ priniesli, otvárajú celú výstavu. Originálna inštalácia pozýva návštevníkov na dobrodružnú výpravu.

Najskôr musí prekonať zelenú džungľu, v tropickom pralese sa skrývajú aj krokodíly. V rušnej indickej uličke čakajú stánky pekára, obuvníka, predavača sárí či zeleniny, astrológa, dokonca aj zubára. Na jej konci stojí mešita, z ktorej znie volanie muezínov.

"Predstavujem všetky náboženstvá, ktoré vyznávajú ľudia žijúci pod Himalájami. Od prírodného náboženstva a animizmu cez islam až po budhizmus," pripomenul Rudolf Svaříček. Do sveta budhizmu vedie úzka chodba, na ktorej konci sa vynoria tibetské kláštory. Z terasy jedného možno sledovať panorámu duchovných stavieb a fotografií, dokumentujúcich náboženské rituály.

Nazrieť sa dá aj do všedných obydlí, zaplnených vecami, ktoré potrebujú obyvatelia Tibetu v každodennom živote. Chodba, lemovaná náboženskými textíliami, zavedie návštevníka pod Himaláje.
Výstup na Everest, lemovaný hrotmi iných velikánov, nie je - na rozdiel od skutočného - vôbec náročný. Atmosféru expedícií pripomína stan v horolezeckej základni aj ľadová jaskyňa. Po zostupe z najvyššej hory sveta nasleduje Nepál.

Krajina, v ktorej sa možno stretnúť s Kumárí - jedinou živou bohyňou - na fotografii. "Božstvom môže byť mladučké dievčatko len do chvíle, keď dostane prvú menštruáciu.
Potom ju nahradí mladšia a krajšia," pripomenul autor výstavy. Na konci je Bhután - krajina, ktorá bola donedávna neprístupná, odkrýva čriepky zo svojich mystérií.

Cestovatelia, horolezci, fotografi aj filmári oživia výstavu Šangri-la: India - Nepál - Tibet - Bhután príbehmi, skúsenosťami a vizuálnymi spomienkami. Festival Šangri-la sa skončí v nedeľu, výstava potrvá do 12. júla.
A každý ďalší týždeň pozýva na Cestovateľské štvrtky spojené s prednáškami a premietaním.

Čo je Šangri-la

O bájnej krajine Šangri-la, v ktorej nikto nezostarne, napísal anglický spisovateľ James Hilton román Stratený obzor. Vyšiel v roku 1933 a vyrozprával v ňom príbeh hŕstky pasažierov, ktorí prežili stroskotanie lietadla v Himalájach.
Neveľkú skupinku cestovateľov previedli mnísi do bájneho údolia Šangri-la, pripomínajúceho raj na zemi.

Ponúkaná nesmrteľnosť však mala jednu podmienku: raj nesmie nikto ani na chvíľu opustiť, ani na okamih sa nesmie vrátiť medzi príbuzných, známych a priateľov...
"Príbeh príliš krásny, aby mohol byť pravdivý. Napriek tomu, alebo práve preto láka krásna Šangri-la k návšteve," priznáva cestovateľ Rudolf Svaříček, ktorý sa do Tibetu, Nepálu, Bhutánu a Indie pravidelne vracia na svojich výpravách.

Aby si z nich priniesol na pamiatku množstvo predmetov, slúžiacich každodennej práci i náboženským rituálom. A aby ich predstavil návštevníkom svojich výstav.
"Stredomorie si vysnívalo bájnu Atlantídu, kresťanská Európa posunula raj na nebesia, ktoré si zaslúžime až po smrti.

Himaláje to majú jednoduchšie - majú tajomnú Šangri-la.
Ak je niekde na svete raj, tak na výstave Šangri-la v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave," dodáva Rudolf Svaříček.

Text: Jena Opoldusová pre Pravdu
Foto: Pravda - Robert Hüttner