Dá sa vyhnúť alergiám?

Ako je možné, že naše telo sa bráni podnetom, ktoré dosiaľ považovalo za neškodné? Dá sa vlastne v prostredí, v ktorom žijeme, znížiť riziko, že sa človek stane alergikom? Mnohí si možno myslia, že len v prípade, ak by žil v nejakej sterilnej bubline. Lenže opak je pravda - práve prílišná sterilita alergie spôsobuje.

Podľa UCB inštitútu pre alergiu, ktorého cieľom je bojovať proti tejto diagnóze, je jedným z dôvodov zvyšovania výskytu alergií za posledné desaťročia náš súčasný životný štýl a zhoršujúce sa životné prostredie. Dnešné alergie sa neobmedzujú len na rozkvitnuté lúky a nespájajú sa len so špecifickým miestom či ročným obdobím. Napriek tomu, že väčšina z nás si alergie spája s peľovými alergénmi a vyhýba sa preto pobytu na vidieku či v prírode, pravda je, že alergie na nás striehnu predovšetkým v mestách. Znečistené prostredie tu totiž mení alergény na podstatne agresívnejšie.

Prvé miesto z hľadiska vplyvu cudzorodých látok na rozvoj alergií majú splodiny z áut, najmä z dieselových motorov. Pele v okolí dopravných uzlov sú práve preto mimoriadne agresívne. Je dokázané, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku v úzkom kontakte s prírodou, s hospodárskymi zvieratami, trpia alergiou menej často. Alergikmi a astmatikmi sa častejšie stávajú deti starších matiek, také, čo neboli dojčené, častejšie je to výsada prvorodených, rizikovejší sú chlapci, ďalej deti, ktoré prišli na svet cisárskym rezom, často užívali antibiotiká a podobne.

Dedičnosť plus vplyv prostredia  
V súvislosti so vznikom a výskytom alergie sa často hovorí o tzv. hygienickej hypotéze. Podľa nej svoje robí aj sterilita prostredia, v ktorej vyrastajú naše deti. Našich predkov paradoxne pred alergiami chránili aj mnohé infekčné ochorenia, ktoré podporovali istý typ imunitných reakcií organizmu. "Sterilné prostredie nevytvára normálne podmienky na fungovanie imunity," tvrdí doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., alergológ z Bratislavy. K tomu všetkému prispieva náš život v uzavretých priestoroch, nedostatok pohybu, klimatizácia, fajčenie.

Alergie sú, prirodzene, dedičnou záležitosťou. Predispozícia na alergiu však nie je podmienkou na to, aby sa ochorenie nevyhnutne rozvinulo. Ak minimálne jeden z rodičov alebo súrodencov trpí alergiami, hovoríme o tzv. pozitívnej rodinnej anamnéze. Deti so zvýšeným rizikom vzniku alergií môžeme teda chrániť tak, že budeme posilňovať ich imunitný systém správnou výživou (potravinové alergie sa totiž do 1. roka života vyskytujú najčastejšie). Ďalej ich nesmieme vystavovať látkam, ktoré zvyšujú účinok antigénov (antigén je inak neškodná látka, ktorú telo alergika považuje za rizikovú a spustí obrannú imunitnú reakciu), sem patrí cigaretový dym, znečistené ovzdušie... Rizikové dieťa (s výskytom alergických ochorení v priamom príbuzenstve) v dojčenskom veku nevystavujeme potenciálnym antigénom v rizikových potravinách, aby sme imunitnému systému dali šancu dozrieť a neskôr pri styku s antigénom reagovať normálne - nespúšťať alergickú reakciu. Ak matka dieťaťa  s rizikom vzniku alergie nemôže plne dojčiť, mala by mu po porade s detským lekárom podávať špeciálnu dojčenskú výživu - tzv. hypoalergénne HA mlieka. Ich bielkovinová časť, ktorá je zdrojom látok vyvolávajúcich alergiu, je spracovaná tak, že znižuje riziko vzniku alergických reakcií.

Dospelý človek môže v rámci prevencie alergií pre seba urobiť to, že bude posilňovať svoj imunitný systém otužovaním, dostatkom pohybu, správnou výživou. Dnes sa veľa hovorí o pozitívnom účinku probiotík v kyslomliečnych nápojoch a jogurtoch, kvasených potravinách alebo priamo v doplnkoch výživy. Ujsť pred civilizáciou sa nedá. Pred smogom z miest - aspoň počas víkendov - roztočmi a plesňami v nevetraných či klimatizovaných miestnostiach s plastovými oknami, elektromagnetickým smogom a sedavým spôsobom života áno.

Zdroj: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK