Prírodná opera lieči hudbou lesa

Záhrada ako jednoduchý zelený chrám uprostred dubového lesíka, ktorým sa pomedzi mocné vari 20-25 metrov vysoké duby kľukatí k zrubovej chate kameňom dláždená cestička pripomínajúca veselú riečku. V hebkej aprílovej tráve svietia kde tu zlaté kvietky záružlia a z každého kúta sa ozýva vtáčí štebot. Vitajte v Modre Harmónii v záhrade profesorky spevu Vlasty Hudecovej, ktorá vychovala celú plejádu skvelých slovenských operných spevákov. Ľubicu Vargicovú, Pavla Remenára, Vladimíra Kubovčíka.

Záhrada Vlasty Hudecovej je akoby prírodnou operou. Pri jej základoch stál pred vyše 60 rokmi veľký slovenský dirigent Tibor Frešo a potom osud chcel, že sa opäť dostala do rúk umelkyne, ktorá miluje hudbu, spev. Kým na Vysokej škole múzických umení a dnes na Cirkvenom konzervatóriu Vlasta Hudecová modeluje ľudské hlasy, svoju záhradu nechala pred pár rokmi jemne premodelovať svojmu žiakovi Pavlovi Remenárovi. Vo svete veľkej hudby je Remenár ojedinelý zjav - barytonista sa vo chvíľach voľna venuje tvorbe záhrad. Malokarpatský dubový lesík s krásnou lúčkou zušľachtil - päťdesiatim stromom ponechal ich kráľovskú nadvládu nad priestorom. Teraz na začiatku jari je lúka pred chatou plná slnka. Len čo sa však duby zazelenajú, vytvoria v lete príjemný tieň. Ich koruny sú dobre prerezané a tak aj na ostrovček rododendronov pred chatou padá dosť svetla. Kedysi tu rástol len jeden, Remenár však pridal ďalšie dva a vytvoril nádhernú farebnú scénu, akú vidno len v škótskych parkoch "Keď rozkvitnú rododendróny, záhrada zažiari bielou, fialovou a zlatožltou farbou. Kto príde prvý do záhrady, telefonuje, aby ostatní nelenili a vybrali sa pozrieť si tú krásu," vraví Vlasta Hudecová. Záhradu považuje za balzam na svoju dušu. "Viem, ako spievajú moji študenti, ale keď som na chate znovu a znovu počúvam ako spievajú všetky lesné spevavce. Ich spev je nesmierne melodický, krištáľovo čistý s úžasnou rezonanciou - veď si len predstavte ako prekrásne a najmä ďaleko znie," nadchýna sa Vlasta Hudecová.

Sotva začne svitať Vlasta Hudecová je na nohách a sleduje prebúdzanie lesa. Po stromoch sa svižne šplhajú veveričky, a potom začnú nesmelo vyspevovať vtáci. Keď sa rozbrieždi a slnko ovládne oblohu, vtedy je odrazu celý les plný vtáčieho spevu. Profesorka spevu sa ním necháva unášať ako lesná víla. "Celý môj život je spojený s hudbou, a predstavte si ako dokonale si liečim myseľ opäť spevom a všetkými zvukmi prírody. Vymažú všetky zlé tóny, ktoré občas vylúdia hrdlá mojich študentov. Niekedy ma príroda aj nastraší. To keď sa vietor oprie do korún stromov. Och ako sa vtedy bojím. Inokedy je to len ľahký vánok. Mám tu dokonalý symfonický orchester, stačí len počúvať. Večer, keď sa zasa les ukladá k spánku, zdá sa mi, že vtáčiky nespievajú, iba tak čučkajú, akoby mláďatám šeptali rozprávku na dobrú noc," rozpráva o hudobnosti lesa Vlasta Hudecová. Záhrada profesorky spevu je čistá. Keď vietor poláme haluze, vyzbiera ich do jednej, vyhrabe trávnik od lístia. "Mám rada čistotu, rada sa hýbem, lebo život je pohyb a s ním je spojený zdravý duch a veselosť," hovorí Vlasta Hudecová. Povyše chaty je malá vinárnička a murovaný záhradný gril. Tu sa na ohníku opekajú ryby, mäsko a občas aj spieva. "Niekedy tu majú prípravu moji študenti. Pokiaľ sa nedotknú vínka, spievajú árie a potom, keď sa postaví na stôl krčah vína, znejú ľudové a všakovaké iné veselé piesne," vraví Vlasta Hudecová.

Spev, muzicírovanie jednoducho patrí k tejto krásnej záhrade. Zážitky sú nad všetky peniaze Vlasta Hudecová je rodáčka z Moravského Lieskového. Detstvo prežila u starých rodičov v kraji pod malebnými Bielymi Karpatmi. Tu sa naučila počúvať prírodu a milovať samotu. Preto, keď sa jej pred takmer tridsiatimi rokmi naskytla príležitosť kúpiť chatu v Modre Harmónii, neváhala ani minútu. Vrátila sa do detstva, do milovanej prírody. Zelený priestor lieči a zároveň poskytuje Vlaste Hudecovej miesto na duchaplné diskusie o umení, živote. Napríklad aj s posledným žijúcim Habánom, skvelým keramikárom Náckom Bizmayerom, umelcami, hudobníkmi, študentmi a pravdaže aj s rodinou. Synom Štefanom a nevestou. Obaja sa vyžívajú vo varení a pani Vlasta je vtedy na chvíľu hosť, okolo ktorého s radosťou krúti najbližšia rodina. "Záhrada je súčasťou môjho života. Je to kúsok pôdy, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu - krásu prírody a všetky zážitky, ktoré ponúka mojej rodine sa nedajú ničím zaplatiť," hovorí Vlasta Hudecová.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: archív