Žena zo samoty prerazila višňami v čokoláde

Ručne máčané maškrty sú európskou raritou i vzácnosťou. Prísne strážený spôsob ich výroby pozná v Európe len sedem malých rodinných firiem. Jedna z nich sídli na Slovensku medzi Novým Zámkami a Levicami. Unikátna delikatesa putuje na stôl najbohatších ľudí či firiem sveta z výrobne mladej slovenskej spoločnosti Radmilla, priamo z ovocného sadu Vadalmáš - Divé jablko uprostred polí južného Slovenska.

Za višňami stojí Radmila Drevaňová. Podnikavá mladá žena s cukrárskym citom nenakupuje ovocie od farmárov, ale čokoládovňu si zriadila priamo uprostred sadu za obcou Kolta. Vyštudovaná inžinierka ekonómie sa chytila nápadu podnikať s ovocím pred pár rokmi, keď sa zoznámila s Vladimírom Trnkom. Muž na potulkách po západnej Európe pozbieral vedomosti o remeselne náročnej cukrárskej výrobe. Radmila s Vladimírom si prenajali 40¤hektárov pôdy - so sadom, ale aj typickým južanským agátovým lesíkom a uprostred so starou roľníckou usadlosťou. Nasťahovali sa a začali sa starať o višne. "Chvíľu to vyzeralo, tak že sme si zobrali na plecia priveľa. Bolo treba prísť na to, kedy je správny čas na zber višní so stopkami, v koľkopercentnom roztoku liehu ich macerovať a potom s absolútnym majstrovstvom zvládnuť techniku namáčania do fondánovej (cukrovej) i čokoládovej hmoty." spomína Radmila Drevaňová. Vyše dvoch rokov dávala farmárka dokopy tím cukrárok, kým sa podarilo nájsť 15¤žien s absolútnym citom v prstoch. "Višňu nemožno namáčať ani pridlho, ani prikrátko. Ak sa žena oneskorí čo i len o dve sekundy, bonbón je potom hrubší a my musíme ponúknuť všetky višne, akoby ich jedna mater mala. Tak to chcú naši zákazníci v hoteloch a reštauráciách vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku či najnovšie v arabských emirátoch," hovorí Drevaňová.

Dvestogramovú škatuľku bonbónov, ktorá nesie "anglicky upravené" slovanské meno Radmilla, predáva Drevaňová po 4¤eurá a tridsať centov. Väčšina produkcie, celých osemdesiat percent, smeruje na vývoz. Ručne vyrábané višne v čokoláde, ktoré sú najnovšie označené značkou kvality, bežne v obchodoch nedostať. Pochutnať si na nich možno len vo vybraných hoteloch, reštauráciách alebo výnimočných klientov ich dávajú veľké firmy. Drevaňová a jej obchodno-výrobný manažér Vladimír Trnka sú vynachádzaví. Okrem višní v čokoláde začali do čokolády namáčať aj slivky. "Obaliť rozpolené slivky čokoládou, ktoré nanovo pomocou stroja nadobúdajú krivky pôvodnej slivky, si vyžaduje absolútne cukrárske umenie. Kým jedna dobrá cukrárka obalí za zmenu 400¤višní, tak sliviek od 150 do 180," vysvetľuje Drevaňová." Nebýva celkom zvykom, aby cukrárska výroba sídlila uprostred ovocného sadu. Farmári obyčajne ovocie po zbere predávajú alebo ho držia v klimatizovaných skladoch. Drevaňová sa rozhodla niekoľkonásobne zvýšiť pridanú hodnotu nazbieraného ovocia a začala z neho vyrábať čokoládovú lahôdku. Aby farma prežila a podarilo sa získať ešte viac peňazí, mladá farmárka vyskúšala pridať aj chov niekoľkých stovák pečeňových husí. Tohto roku ho chce rozšíriť na 2¤500¤husí, rovnako kačíc a 50¤oviec. Rozhodla sa využiť európsky Program rozvoja vidieka. Vďaka nápadom Radmily Drevaňovej sa zabudnutá samota mení na prosperujúcu farmu. Ja to najmä vďaka jej vytrvalosti a pevnej vôli. Cieľom Drevaňovej je postupne pôdu vykúpiť. Navyše ponúka prácu ľuďom v regióne, kde začína rýchlo rásť nezamestnanosť. V sezóne oberačiek poskytuje prácu 25 až 30¤ľuďom, v cukrárskej výrobe ďalším 15 a v začínajúcom chove ešte šiestim pracovníkom. Drevaňová chce a vie byť originálna - domáca husacina, kačacina či veľkonočné jahňatá Slovensko v minulosti urobili známym, dnes ho môžu spraviť bohatším.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: archív