Presunúť na hlavný obsah

Žije bez funkčných obličiek

Zdravie a relax

Zdravotná sestra Eva Mizeráková v priebehu svojho života absolvovala už viac ako 3-tisíc dialýz. Mala trojmesačné dieťa, keď ju zdravotný stav prinútil spoľahnúť sa v pravidelných intervaloch pri čistení krvi na umelú obličku.

Jej vlastné už nepracovali a takisto u nej zlyhali aj dva pokusy o transplantáciu. A na vine bola do veľkej miery chudokrvnosť, ktorá s chronickým ochorením obličiek súvisí...

Obličky v tele zabezpečujú rôzne funkcie. Nie všetci vedia, že ich úlohou nie je len filtrovať odpadové látky z krvi, ale tvoria sa v nich aj životne dôležité hormóny. Jedným z nich je erytropoetín. Jeho úlohou je podporovať tvorbu červených krviniek v kostnej dreni.

Ak obličky nepracujú dobre, neprodukujú ani dostatok tohto dôležitého hormónu a vzniká tzv. obličková anémia, čiže chudokrvnosť. Porucha tvorby erytropoetínu sa prejavuje už pri znížení funkcie obličiek asi na 60 percent. Až polovica pacientov s chronickým obličkovým ochorením, čo je postupná, trvalá strata funkcie obličiek, trpí anémiou ešte skôr, ako potrebujú dialýzu. Umelú filtračnú jednotku, ktorá z krvi pacienta odstraňuje odpadové látky.

Prvé problémy s obličkami začala mať Eva Mizeráková ako 17-ročné dievča. Prekonala zápal, ktorý lekári preliečili antibiotikami, ale v moči sa jej pravidelne objavovali bielkoviny a iné látky, ktoré tam nepatria. Tehotenstvo bolo pre párový orgán v tvare fazule veľký ako päsť v jej tele veľkou záťažou.

Nemala zdravé obličky a tesne po pôrode jej po prvý raz zlyhali. Po liečbe sa ešte nakrátko rozbehli, ale po troch mesiacoch definitívne vypovedali službu. Súčasťou života pani Evy sa stala dialyzačná liečba, s ktorou sa začína vtedy, keď už obličky fungujú len na 10 percent a množstvo odpadových látok v organizme začína výrazne ohrozovať pacientovo zdravie.

Dialýza - bežná súčasť života

Pre Evu Mizerákovú sa pripojenie na umelú obličku trikrát do týždňa na päť hodín stalo automatickou súčasťou života. "Chodím na dialýzu už 24. rok a už sa nad tým ani nepozastavujem, je to pre mňa bežná súčasť života tak, ako keď niekto ide do práce. Samozrejme, vydržať to tam je niekedy stres, najmä, ak sa zle cítite, máte náhodou teplotu, dialýza to všetko len zhorší. Ale musí to byť," povzdychne si odhodlane.

Je to totiž liečba, ktorá jej bezprostredne zachraňuje život. Samozrejme, každý dialyzovaný pacient túži po tom, aby sa preňho podarilo nájsť vhodnú obličku a on mohol po transplantácii viesť opäť normálny život bez obmedzujúceho pobytu na dialyzačnej jednotke, môcť slobodne kamkoľvek vycestovať a na ako dlho chce. Aj Eva Mizeráková mala dvakrát to šťastie, že sa pre ňu našiel vhodný orgán. Chronická rejekcia, odvrhávanie transplantovaného štepu, jej vždy pripravila sklamanie.

"Môj imunitný systém aj napriek liekom obličku od darcu vypátral a vyhodnotil ju ako cudzí element, ktorý do môjho tela nepatrí." Bohužiaľ. Do veľkej miery boli na vine aj krvné transfúzie, ktoré boli v minulosti jedinou možnosťou liečby závažnej obličkovej chudokrvnosti. S každou ďalšou transfúziou sa totiž organizmus imunizuje a stúpa šanca, že prípadná transplantácia obličky bude v budúcnosti neúspešná. "Bránila som sa každej transfúzii krvi zubami-nechtami," spomína pacientka.

"Ale keď už máte hladinu hemoglobínu 70 g/l (dolná hranica u žien je 115 g/l - pozn. aut.), nič nevládzete, máte kŕče v nohách, musíte privoliť, aby počet červených krviniek aspoň na nejaký čas stúpol. Vďaka transfúziám som svojho času, keď sa darcovia krvi ešte nevyšetrovali, dostala aj vírus hepatitídy C, ktorý mám v tele dodnes." Ochorenie časom nezvratne vedie k cirhóze pečene.

Prelomom bol objav erytropoetínu
Málokrvnosť teda patrí medzi najčastejšie sprievodné ochorenia chronickej nedostatočnosti obličiek. Každú obličku totiž tvorí hustá sieť tenkých ciev, ktorými krv každý deň pretečie viac ako 400-krát. Obličky starostlivo kontrolujú hladinu všetkých dôležitých prvkov a majú aj schopnosť rozpoznať, či je v krvi dostatok kyslíka. Podľa toho vylučujú spomínaný hormón erytropoetín. Pri nedostatku kyslíka sa jeho hladina v krvi zvýši až tisícnásobne.

Chorá oblička však nie je schopná vytvárať dostatok erytropoetínu. To má za následok nedostatočnú tvorbu červených krviniek. S mnohými následkami. Pacienti s nedostatkom kyslíka sa pri akejkoľvek telesnej činnosti rýchlo unavia, majú problémy s dýchaním, trpia závratmi, dokonca srdcovou nedostatočnosťou.

Nemusia ešte chodiť ani na dialýzu, ale už sa dostávajú do začarovaného kruhu - nedostatok kyslíka totiž obličky ďalej poškodzuje, spôsobuje ďalší pokles ich funkcií, čiže ešte nižšiu tvorbu vzácneho erytropoetínu a tak ďalej. "Sedemdesiatpäť až osemdesiat percent dialyzovaných pacientov je chudokrvných," vysvetľuje nefrológ MUDr. Pavol Dlhopolček, CSc., z Banskej Bystrice.

Kedysi sa tento problém riešil výlučne transfúziami krvi, ktoré so sebou okrem hromadenia železa v organizme prinášali aj nevýhodu znížených šancí na úspešnú transplantáciu obličky i riziko infekcie. "Aj preto pre pacientov znamenalo obrovský pokrok v kvalite života objavenie erytropoetínu v moči v roku 1979," vysvetľuje odborník.

Dnes sa teda v liečbe obličkovej anémie používajú priamo erytropoetíny, resp. biotechnologicky vyrobené látky, ktoré stimulujú tvorbu červených krviniek rovnako, akoby to robil telu vlastný erytropoetín. Delia sa dokonca na jednotlivé generácie, pričom najnovšiu generáciu erytropoetínu stačí podávať raz mesačne. Bez rizikových krvných transfúzií, bez výkyvov hladiny hemoglobínu v krvi, ktoré len zvyšujú pravdepodobnosť rôznych komplikácií.

Dostáva ho aj pani Eva. Od tých čias, čo jej obličky vypovedali funkciu, od roku 1985, sa toho v liečbe veľa zmenilo. Chudokrvnosť sa lieči úplne inak, pohodlnejšie, bezpečnejšie a účinnejšie, ani dialýza minulosti sa nedá porovnať s tou dnešnou. "Ak to môžem takto povedať, v porovnaní s obdobím pred rokmi je dnes priam radosť na dialýzu chodiť," povie pacientka, ktorá sa už roky nemôže poriadne napiť, pretože by medzi dvoma dialýzami "pribrala" aj niekoľko litrov vody.

Musí obmedzovať najzdravšie potraviny - ovocie, orechy, celozrnné výrobky, strukoviny - pretože obsahujú veľa draslíka. Nahromadený draslík pôsobí v tele ako jed. Tých obmedzení má ešte veľmi veľa, ale ona si nesťažuje. Chce žiť - a dnes sa to dá aj bez funkčných obličiek.

Zdroj: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock