Vrodený vkus je dôležitejší než financie

"Odmalička som mala vzťah k šatám a ich tvorbe či vylepšovaniu," hovorí stropkovská podnikateľka Cecília Blanárová. Dnes oblieka Slovenky na oboch stranách republiky a jej kreácie sa nosia aj v Saudskej Arábii.

Dizajnérka Lýdia Eckhardt v jednom z rozhovorov pre Pravdu povedala, že vytvoriť si z módy biznis a starať sa o salón, ktorý zamestnáva niekoľko ľudí, je na Slovensku náročné. Ako to vnímate vy ako podnikateľka, ktorá má pod sebou niekoľko zamestnancov a dielne na východnom Slovensku?
Je to veľmi ťažké. Aj keď vložíte do svojich plánov celú dušu, môžete sa ocitnúť v zložitej situácii. Občas je to takpovediac boj o prežitie. V mojom prípade je ešte sťažený polohou. Na východnom Slovensku je menej majetných zákazníčok a dám, ktoré si môžu dovoliť kupovať šaty na objednávku. Ale ak človeka práca baví, nevzdáva sa. A mňa veľmi baví.

Všade sa skloňuje slovo kríza? Pocítili ste ju už v rámci podnikania?
Zatiaľ sa to u nás neodrazilo v negatívnom zmysle a nedovolím si ani odhadnúť, ako sa to celé vyvíjať bude. Musíme si však uvedomiť, že bolo obdobie plesov a fašiangových zábav. Vtedy je vždy roboty omnoho viac. Nasledujúce mesiace môžu byť iné. Ostáva len dúfať, že aj napriek nepriaznivým prognózam, potrvá kríza čo najkratšie a dôsledky budú minimálne.

Ako ste sa dostali k módnemu dizajnu?
Odmalička som mala vzťah k šatám, šitiu a navrhovaniu, ale vyštudovala som Pedagogickú fakultu. Pôvodnou profesiou som teda učiteľka. Pred jedenástimi rokmi som odišla zo školských služieb a začala sa venovať salónu.

Baví vás aj šitie na stroji? Sadnete si ešte občas k nemu?
Kedysi som za strojom sedela skoro stále. Od základnej školy som si vyrábala veci a robila som to s radosťou. Dnes však už vôbec nemám na to čas. Tým, že som sa začala dizajnu venovať profesionálne a podnikať, mám množstvo iných povinností. Navrhujem, zháňam materiály, cestujem a hľadám klientelu, jednoducho zabezpečujem chod mojej dielne, ktorá zamestnáva sedem ľudí. Na šitie už čas nezostáva.

Nechýba vám kontakt s materiálom, bezprostredná práca pri zrode jednotlivých modelov?
Priznám sa, že pred veľkými priemyselnými strojmi, ktoré používame, už mám rešpekt. Je to iné ako sa doma posadiť za "mašinu" a niečo spichnúť. Samozrejme, že mi chýba aj krajčírska práca, ale vnímam to ako daň. Mám zodpovednosť, o podnik sa treba postarať. Zamestnávam krajčírky, ktoré sú naozaj šikovné a ktorým vo veľkej miere vďačím za to, ako sa nám darí. Preto som sa rozhodla, že prácu v dielni nechám v ich rukách a sama vybavujem množstvo organizačných záležitostí. Výber materiálu a návrh je však stále na mne. Ale šiť by som asi nestíhala.

Veľa cestujete, ste časovo mimoriadne vyťažená dáma. Ako to zvláda váš manžel, rodina?
(smiech) Už to zvláda. Kedysi mi veľmi pomáhala dcéra. Robila mi modelku a s jej dobrou angličtinou vybavila aj množstvo zákaziek. Možno bude v mojej profesii pokračovať ďalej. A dnes, keď už sú deti dospelé, občas cestuje so mnou manžel. Takže si ma užije pri práci.

Pri návrhároch často platí, že fantáziu investujú do vlastných modelov, ale sami sa odievajú do jednoduchých a nenápadných šiat. Ste toho príkladom?
To určite nie. Obliekam sa zásadne do mojich šiat. Od spodnej bielizne až po spoločenské róby. Čo by som to bola za módna dizajnérka, keby som neprezentovala svoju tvorbu? Takto aspoň ušetrím finančné prostriedky za reklamu. Navrhujem také odevy, v ktorých sa cítim dobre.

Šijete odevy pre celú rodinu?
Dcéra je odetá väčšinou v modeloch vytvorených v našej dielni, ale tá si ich navrhuje sama. Odevy pre manžela a občas aj pre syna tvorím ja.

Ako je to u vás s navrhovaním jednotlivých modelov. Tvoríte základnú myšlienku sama, alebo skôr dávate priestor túžbam a predstavám zákazníčky?
Momentálne už mám okruh blízkych a stálych zákazníčok, ktoré sú s mojou prácou spokojné a spoliehajú sa na mňa. Mnohé z nich mi len zavolajú a objednajú si, čo potrebujú. Akurát mi povedia, či potrebujú šaty, nohavice alebo kostým, akú farbu a materiál by si želali a ja im to splním. Predstavy aj styling nechávajú klientky v mojich rukách.

Nie je to zodpovednosť, obliecť ženu takpovediac na "svoj obraz"?
Je to veľká zodpovednosť, ale som šťastná, že mám takú dôveru u mojich zákazníčok.

S akými materiálmi najradšej pracujete?
Jednoznačne prírodnými. Môj najobľúbenejší je prírodný hodváb. Je to veľmi tvárny materiál, s ktorým sa dajú robiť divy. Ale, samozrejme, ak má klientka požiadavku na odev z nekrčivého materiálu, nemám s tým problém. Hoci je jasné, že taká látka bude obsahovať polyester alebo iné umelé vlákna.

Tvoríte pre klientelu na východnom Slovensku, skúšate zaujať dámy na západe republiky a k vašim klientkám patria aj ženy v Saudskej Arábii. Dá sa porovnať, aký vkus platí v jednotlivých teritóriách? Čo Slovenky a Arabky? A aký je rozdiel medzi východniarkami a ženami zo západu krajiny?
V rámci Slovenska je to porovnateľné. Ženy na východnom Slovensku sa obliekajú rovnako pekne ako Bratislavčanky alebo dámy z Nových Zámkov. Arabský svet je špecifický. Dámy sa zahaľujú, v spoločenských šatách chodia len v súkromí a ešte aj pritom musia dodržiavať určite pravidlá zahalenia sa. Nesmie tam chýbať napríklad šatka prehodená cez plecia a ruky, chrbát musí byť tiež zakrytý.

Ako je to pri spolupráci s arabskou klientelou? Čo napríklad odoberanie mier? Robíte to osobne, alebo sa orientujete len podľa údajov, ktoré vám poskytnú?
Do Arábie dodávam len konfekčné veľkosti na základe objednávok. Inak by to bolo problematické a časovo náročné.

Čo všetko vyvážate za hranice Slovenska?
Okrem spoločenských šiat sme šili aj dámske kostýmy a tiež spodnú bielizeň, župany alebo nočné košele.

Ako sa vlastne dizajnér z maličkého Slovenska dostane ku klientele v Saudskej Arábii?
Prvotný kontakt sa zrodil, samozrejme, pri práci. Spoločne s dcérou sme sa vybrali do Dubaja nakupovať materiály a postupne sme získavali kontakty. Veľmi nám pomohlo zoznámenie sa so Slovenkou, ktorá žije v Dubaji, cez ňu sme sa dostali k ďalším dámam. Katalóg máme vždy pri sebe a keďže sa im naše výtvory páčili, začali sme pre nich šiť.

Myslíte si, že v zahraničí si ženy viac doprajú originálnu módu?
Vždy je to individuálne. Záleží to od osobnosti dámy, ale aj od jej materiálnej situácie. Všade žijú ženy, ktoré si môžu dovoliť šitie na objednávku, aj také, ktoré musia siahať po lacnejšej konfekcii. Dôležitejšie je, aby mali prirodzene vrodený vkus.

Vy však máte namierené skôr do kategórie luxusnejšej módy. Dokonca aj obaly na vaše šaty vyzerajú exkluzívne. Krásne balenie z látky, saténové mašličky. Prečo?
Mám rada, keď je všetko dotaihnuté do posledného detailu. Keď sú krásne šaty, mali by byť odovzdané zákazníčke aj v peknom obale. Šijeme ich sami a snažíme sa jednotlivé obaly prispôsobiť modelom. Môže sa to zdať zbytočné strácanie času, ale takto sa mi to veľmi páči.

S akým výdavkom musí žena počítať, ak si chce u vás objednať napríklad spoločenský model?
Je to individuálne. Pri každej objednávke sa pýtam klientiek, koľko sú ochotné investovať. Šaty dokážeme ušiť za osem tisíc korún, osemnásť a keby na to prišlo, aj za osemdesiat. Záleží to od náročnosti práce, materiálu, spracovania, času, ktorý strávime nad jedným modelom. Niektoré šaty sú z jednoduchých látok a strih aj vypracovanie nezaberie toľko času, také sa môžu pohybovať v nižšej cenovej triede. Ale nedávno sme napríklad šili šaty, na ktorých pracovali tri krajčírky a v deň dokončenia až štyri - tam už sa reflektuje cena práce a model stojí viac.

Cecília Blanárová
Pôsobí na východe, v Košiciach a v Prešove. Dielne má v Stropkove. Tvorí najmä pre klientelu na východnom Slovensku, ale snaží sa presadiť aj na západnom Slovensku. Časť odevov vyváža za hranice. Predáva ich napríklad v Dubaji, v Saudskej Arábii alebo Líbyi.

Zdroj: Zdeno Gáfrik, pre Pravda Ženy
Foto: archív Cecílie Blanárovej