Výhovorky sú drogou hriešnikov

A občas aj sami sebe nahovárame, že sa čosi nedá. Výhovorky totiž nádherne zvyšujú sebavedomie, prinášajú úľavu a chránia pred depresiami. Lenže pozor, skrývajú aj nástrahy.

Klamalo sa už v raji. Keď si Boh všimol, že na strome poznania chýba jablko, porozprával sa s Adamom a Evou. Adam zhodil vinu na Evu, Eva obvinila hada. Mnohí v ich stopách kráčajú dodnes.

Chrípka vyšla z módy
Každému sa niekedy stalo, že nesplnil sľub či pracovnú úlohu. Meškal so správou pre šéfa, nevyzdvihol načas zo škôlky dieťa alebo zabudol na večeru s partnerom. Čo potom? Ľahšie, ako priznať chybu či zábudlivosť, je poslúžiť si viac či menej vydarenou výhovorkou.

Podľa televízie CNN sú v Amerike výhovorky typu "nemohol som prísť do práce, lebo som mal chrípku", už nemoderné. Američania sa neboja používať oveľa blýskavejšie zdôvodnenia. Bez mihnutia oka tvrdia, že do práce prísť jednoducho nemohli. Niekto im totiž večer predtým v bare bez ich vedomia do jedla nasypal drogu. Keby žil Benjamin Franklin, nemal by pre tvorivých rodákov zľutovanie: "Ten, kto je dobrý vo vymýšľaní výhovoriek, je zriedka dobrý v niečom inom," tvrdil nemilosrdne.

V čase krízy sú aj výhovorky lacné
Rakúsky spisovateľ Ernest Ferstl je autorom aforizmu: "V čase úsporných opatrení si môžeme dovoliť už len lacné výhovorky." Keďže Ferstl bol aj učiteľom, veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Práve učitelia majú s výhovorkami dlhoročné skúsenosti. Oľga Škvareninová prednáša na Univerzite Komenského rečovú aj neverbálnu komunikáciu. Od roku 1987, keď začala učiť, počula stovky výhovoriek.

Zlepšili za ten čas študenti svoje výmysly? "Kedysi sa vyhovárali viac na mestskú hromadnú dopravu, dnes skôr na zdravie a nefungujúce mobily či internet. Našťastie si už nevymýšľajú, že do školy neprišli pre smrť príbuzného," hovorí Škvareninová. Pre študentov má vraj pochopenie, kým zo seba či z nej nerobia hlupáka. "Istá študentka mi raz neodovzdala štylistické cvičenie so zdôvodnením, že sa musela starať o tri malé deti svojho brata. Brat má vraj manželku v nemocnici a sám je zaneprázdnený podnikateľ. Keď som namietla, že mi o svojej vážnej rodinnej situácii mala povedať, tvrdila, že sa jej vybil mobil a nemala pri sebe nabíjačku. Spýtala som sa, či brat podnikateľ nemá doma internet. Pripustila, že áno, no ona vraj nevie pracovať s elektronickou poštou. Druháčka na univerzite v hlavnom meste nevie v 21. storočí poslať e-mail?"

Škvareninová si teda milú študentku pozvala do kabinetu a s plnou vážnosťou jej na pracovnom počítači predviedla, ako napíše a odošle e-mail. Študentka sa po celý čas tvárila, že čosi také vidí po prvý raz v živote.

Klamára prezradí reč tela
To, čo by prešibaným študentom u iných profesorov možno prešlo, na Škvareninovú len tak ľahko nezaberá. "Klamstvo mnohí nevedia dobre maskovať. Aj na politikoch či futbalových tréneroch vidím, ako sa krútia a rapocú naučené vety."

Čo prezradí hriešnika? "Vopred pripravené vety, čo neznejú prirodzene. Človek, ktorý klame, navyše uprie pohľad na stotinu sekundy nadol alebo kdesi mimo. Keby premýšľal, odvrátil by pohľad na dlhšie, pri výhovorke však ide o mikropohľad mimo. Pravé emócie vydržia na tvári dlhšie ako nacvičený úsmev. Klamár tiež rýchlo zatvára očné viečka, čo svedčí o jeho psychickom napätí," vysvetľuje odborníčka na reč tela.

Oľga Škvareninová si všimla aj ďalší detail: Človek, ktorý klame, často použije viac výhovoriek, prečo sa čosi nedalo. Akoby mu nestačilo, že údajne nešiel trolejbus, nabalí na to celú reťaz ďalších udalostí. Aj športovcom, ktorí vysvetľujú, prečo nemohli reprezentovať, akoby nestačilo "iba" zranenie. Vymýšľajú si ďalšie a ďalšie dôvody, ktoré pôsobia čoraz menej dôveryhodne. "Čím nevzdelanejší človek, tým rýchlejšie má hotovú výhovorku," napísala rakúska spisovateľka Marie von Ebner-Eschenbachová. Škvareninová jej dáva za pravdu. "Čím je historka jednoduchšia, tým viac pôsobí ľudsky a uveriteľne. Historka, ktorá z nás nerobí hlupáka, neuráža naše ego a ľahšie ju prijmeme."

Kto z koho
Podľa štúdie americkej firmy Careerbuilder, ktorá sprostredkúva zamestnanie cez internet, sa vlani až tretina zamestnancov vydávala za chorých, pričom im nič nebolo. Tri štvrtiny zamestnávateľov vraj svojim zamestnancom sadli na lep. Nie všetci šéfovia sú však takí dôverčiví. Mnohí od údajne chorých zamestnancov vyžadujú potvrdenie od lekára, 14 percent si dokonca dá tú námahu, že chorého navštívia, aby sa presvedčili o jeho zdravotnom stave. Rosemary Haefnerová z firmy Careerbuilder ľuďom odporúča čestnosť. Vraj sa vypláca najviac. "Ak ste poctivý zamestnanec a rovno poviete, prečo potrebujete pár dní voľna, pravdepodobne ich dostanete. Ak však budete klamať, riskujete svoju reputáciu a v horšom prípade aj zamestnanie."

Dobré či zlé lži?
Floridská univerzita si o výhovorkách vypracovala celú štúdiu. Jej výsledky dávajú za pravdu už spomínanému Benjaminovi Franklinovi. Autor štúdie Ryan Johnson totiž tvrdí: "Ten, kto má dobrú výhovorku, prečo svoju prácu nemohol odviesť aj lepšie, nemá dôvod podávať dobré výkony." Výhovorky tak znižujú pracovnú produktivitu. Iné štúdie prišli k záveru, že výhovorky prinášajú úľavu. Nielen tým, ktorí sa tak chcú vyhnúť následkom za nedbanlivú prácu, ale niekedy aj osobe na druhom konci. Ak napríklad odmietneme pozvanie na večeru s tým, že sme chorí, určite nezraníme city pozývajúceho tak, ako by sme mu rovno povedali, že nás jeho pozvanie vôbec nezaujíma.

Aj manažéri, ktorí ospravedlňovali nepopulárne kroky ako napríklad znižovanie miezd, boli v očiach zamestnancov férovejší ako tí, ktorí s nijakým vysvetlením či dôvodom neprišli. Kto by nechcel vyzerať lepšie pred druhými aj sám pred sebou? Ospravedlniť neskorý príchod dopravnou zápchou alebo zhodiť vinu z neurobenej skúšky na nepríjemného profesora je lákavé. Lenže pozor, ten, kto sa vyhovára pričasto, sa sám pripravuje o dôveru druhých. A kto by už zveril čosi dôležité do rúk človeka, ktorý sa snaží vyhnúť zodpovednosti?

Zdroj: Katarína Sedláková, pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK