Moja cesta mierila vždy do hotelových služieb
"Už keď som sa rozhodovala, na akú strednú školu pôjdem, bola som presvedčená, že na hotelovú. Neprijali ma," hovorí Erika Olšanská, marketingová riaditeľka Tulip HOUSE Boutique Hotel.
Nechcela som však ísť silou-mocou na nejakú inú školu. Odišla som za otcom na rok do USA, kde som študovala na Columbine High School v Denveri.
Po roku som sa vrátila a opäť skúšala prijímačky na hotelovú školu v Bratislave. Prijali ma. Počas štúdia sme mali rôzne povinné praxe, dostali sme sa do rôznych reštaurácií a hotelov. Dostala som možnosť ísť na výmenný študijný pobyt na viedenskú hotelovú školu. Popritom som však musela diaľkovo robiť aj svoj ročník v Bratislave. Bolo to náročné, ale sama som to chcela, nikto ma nenútil. Najmä som bola presvedčená, že chcem robiť v gastronómii a službách a všetko som podriadila tomuto cieľu.
Študovala som na päťročnej hotelovej škole zameranej na hotelový manažment. Po skončení školy som chcela ďalej študovať, ale aj byť samostatná, nezávislá od svojich rodičov, tak som sa rozhodla študovať externe.
Vybrala som si bývalú Vysokú školu ekonomickú (dnes Ekonomická univerzita) so zameraním na obchod a marketing. Popritom som pracovala na obchodnom oddelení hotela, kde som bola necelé tri roky.
Neskôr som išla na marketingové oddelenie gastronomického zariadenia, ktoré poskytovalo najmä veľké kongresové priestory. Nikdy som neuvažovala nad tým, že by som sa venovala niečomu inému, ako je hotel Moja prvá riaditeľka na prvom pracovisku vždy hovorila, že dobrý hotelier musí prejsť každou pozíciou v hoteli, aby vedel pochopiť svojich kolegov, a najmä, aby vedel, čo je a čo nie je správne, videl každý detail a všetky nedostatky, ktoré by nemal nikdy vidieť hosť.
Mám teda prácu, po akej som vždy túžila. A určite neplatí, že človek po toľkých rokoch v rovnakom odbore upadne do stereotypu.
Zdroj: - veg- pre Pravdu
