Popolcová streda - sviatok škaredých žien?

"Sypať si na hlavu popol, pripomínať si prach hrobu a myslieť, že tu nie sme naveky, z toho človeku naskakujú zimomriavky a ožívajú reči o cirkevnom tmárstve. Veci sa však majú opačne, než sa zdajú. Stačí pripomenúť zopár základných vlastností opravdivého pôstu," hovorí o dnešnej strede Gavenda.

Popolcová streda je kresťanský sviatok. Jeho názov pochádza zo zvyku páliť palmy, v našich končinách bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, keď sú veriaci poznačení popolom na čelo. Kňaz pritom vyriekne slová: "Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš." alebo "Obráť sa a ver evanjeliu." Tieto slová kresťanom majú pripomenúť vlastnú konečnosť a cieľ smerovania vlastného života.

Tento symbol sa vzťahuje na tradíciu našich predkov. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Hriešnici si na znak pokánia pred Bohom sypali popol na hlavu. Aj dnes zvykneme hovoriť, "sype si popol na hlavu", keď niekto urobí chybu, aby napravil, čo spôsobil.

Pôvodne to bol obrad vyhradený len veľkým a verejným hriešnikom, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

Dnešok je pre kresťanov dňom prísneho pôstu, keď sa zriekajú jedenia mäsitého pokrmu. Popolcovou stredou sa začína 40 dňový pôst. Jej termín pripadá vždy na 40. deň pred Veľkou nocou s tým, že do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele. V praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou a pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa termín popolcovej stredy každý rok mení.

Názor Mariána Gavendu na Popolcovú stredu a význam pôstu:

Pôst má aj sociálny rozmer. Oslobodzuje od naviazanosti nielen na jedlo, ale aj na iné dobrá. Už "Hermasov pastier" z 2. storočia hovorí: "V pôstnom období máš byť len o chlebe a o vode. Potom spočítaj peniaze, ktoré si minul, ak by si jedol a pil normálne a sumu daj nejakej vdove alebo niekomu v núdzi."

Pôst formuje vyrovnaného, integrálneho človeka. Zodpovedá najnovším poznatkom medicíny i psychológie. No už v 4. storočí sv. Atanáz píše: "Pozri na to, čo spôsobí pôst! Uzdravuje choroby, očisťuje organizmus, odháňa zlých duchov, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a napokon privádza človeka pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie k veľkým úspechom".

Grécky výraz "askéza" žiaľ, bežne chápeme i prekladáme ako "umŕtvovanie", potláčanie, teda ničenie života. V pôvodine naopak znamená cvičenie, tréning, nadobúdanie určitej zručnosti alebo vnútorný rast. Súčasný životný štýl si vyžaduje správny pôst viac ako kedykoľvek v minulosti. A podľa filozofa C. F. von Weizsäckera ani našu civilizáciu nezachráni iné ako "asketická kultúra".

Popolcovou stredou sa začína štyridsaťdňový tréning hľadania a odstraňovania toho, čo každého nejako spútava. Pre veriacich je to "veľký pôst", pre všetkých cesta k vnútornej slobode, ľahkosti, zdraviu tela i duše. Teda celkom "pekná streda", sviatok tých, čo sa neboja rozcvičiť sa pre plnší život.

Zdroj: Andrea Janotková pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock