Keď to nejde, tak to nejde...
Stĺpček spisovateľky Petry Nagyovej-Džerengovej
Skoro spadnem zo stoličky. Práve sedíme za stolom, kde jej už tri hodiny vysvetľujem, ako si prepísať čísla zo starého telefónu do nového. Podľa toho, ako to ide, predpokladám, že tu ešte chvíľu posedíme.
Koľko by trvalo, kým by zvládla internet? Odhadnem to tak na rok.
Radšej to zahovorím: "Skončime najprv tie čísla." Už by to bolo dávno hotové, keby som to urobila ja, no nemienim to vzdať. Človek skrátka potrebuje trpezlivosť, keď chce niečo naučiť moju mamu.
Veď aj ten keramický sporák u nás už vie zapnúť. Hoci prešlo asi desať rokov, kým to zvládla.
Zato mixér nezapne ešte ani dnes. Dostali sme ho ako svadobný dar a už sa to ani nenaučí, lebo po štrnástich rokoch sa ho chystáme vymeniť.
Hoci si urobila pred 30 rokmi vodičák, nejazdí. Nemala trpezlivosť čakať, kým šoférovanie zvládne. Vzdala to po mesiaci, keď odbočovala do dvora a skončila v jarku, odkiaľ ju vytláčala celá dedina.
"Poď mi to zapnúť!" kričí na mňa mama vždy, keď ide o čosi, čo aspoň vzdialene pripomína technickú záležitosť. Radí sem i zámku s číselným kódom, ktorou zaisťujem kočík. Ešte ju nevie otvoriť, veď ju máme len dva mesiace. Našťastie, môj desaťročný syn jej rád pomôže. "Zmákne" to za minútku.
Občas mamu podozrievam, že si zvolila tú jednoduchšiu cestu: zvoliť si nevedomosť, aby to za vás urobil niekto iný. "Čo bude s tým internetom?" začne znovu po pár dňoch. "Mami, na to ale potrebuješ najprv zvládnuť počítač!" chcem ju odstrašiť. V očiach jej svieti odhodlanie: "Naučím sa to!" A tak prikývnem.
Večer o tom porozprávam manželovi. Zadiví sa: "Veď si len spomeň, koľko to trvalo tebe!" Vytiahnem môj zošit s poznámkami. Nuž, je poriadne hrubý, mám v ňom totiž zapísané všetky úkony doslovne, len stlačenie gombíka On na tri riadky: zastrčiť elektrickú šnúru, dvihnúť ľavú ruku, prstom stlačiť strieborný oválny gombík vľavo hore, 5 cm od okraja, pridržať asi 3 sekundy, nadvihnúť ruku, dať preč...
Nuž, nezapriem, že som mamina dcéra. Ale na rozdiel od nej mám chcenie, a preto som sa to naučila, i keď to trvalo dlhšie. Ale teraz chce aj mama, tak to hádam zvládneme, myslím si.
O dva dni sa manžel pýta, ako to ide. Pomyslím si na dvojdňové trápenie opísať zapnutie gombíka On ešte podrobnejšie. Nedokázala som to. "Odložili sme to na neskôr," poklepem po novinách. "Tu píšu, že vyvíjajú počítač pre kategóriu nad 50 rokov s jednoduchými funkciami. Myslím, že počkáme radšej naň," poviem a v duchu si zaspievam so Zdenkou Prednou:
"Keď to nejde, tak to nejde..."
Stĺpček spisovateľky Petry Nagyovej-Džerengovej nájdete v denníku Pravda
Zdoj: Petra Nagyová-Džerengová pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský, Pravda
