Susedský život kedysi a dnes

Minule som počula vtip: Novák si požičal vidly od suseda. Nováková sa ho pýta: Už si mu ich vrátil? Áno, odpovedá manžel. A čo povedal? Uááá...

Nuž, susedia sú veľmi dôležití. Chtiac-nechtiac s nimi strávime väčšiu časť života ako s príbuznými. Ak nám lezú na nervy oni, stačí obmedziť stretnutia na minimum, no pred zlým susedom neutečiete.
Minule debatovali v rádiu o susedoch a z reakcií poslucháčov sa zdalo, že dnes existujú už len takí. Ešte nedávno to bolo iné. Ľudia boli na seba odkázaní, pomáhali si. Keď som sa narodila, spolu s rodičmi sa sťahovali na nové sídliská zväčša ľudia z dedín. U nás v bloku bolo veru riadne veselo. Susedský život utužoval rovnaký vek i malé deti.
Mamy rozprestreli deky na lúke a my sme sa hrali. Potom sa družne presunulo do bytov a kávičkovalo. Od prízemia až po 9. poschodie ste mohli stretnúť pobehujúce ženy. Niektoré ani nezvonili, len sa vám zrazu zjavili za chrbtom v kuchyni ako duch so šálkou v ruke: nemáš trochu kávy?

Vymieňali sa recepty, ochutnávali kuchárske výtvory, a keď išiel v sobotu večer seriál a pokazila sa telka, tak sa všetci napchali do obývačky k susedom, kde to vyzeralo ako v malom dedinskom kine.

Z pokojného nažívania boli vylúčení iba najbližší susedia – tí, čo bývali nad vami a tí, čo pod vami. Tí vrchní totiž vytápali vás a tých dolných zas vy. Napríklad my sme nemali automatickú práčku a ja, poverená úlohou strážiť hadicu, cez ktorú odtekala voda do vane, som sa vždy začítala tak, že jej vypadnutie som si všimla, až keď som sedela v mláke.

Najbližší susedia medzi sebou komunikovali napríklad aj búchaním metly o strop či podlahu. V preklade to znamenalo: nerobte taký hluk! Cez tenké steny sa inak počulo kadečo.
Malo to však povzbudzujúci účinok na manželský život, lebo keď niekomu nadávate do blbcov šepkajúcim hlasom, má pocit, že to nemyslíte vážne.

A dnes? Manžel si chcel požičať vrták. Sused sa dosť ošíval: "Ale iba jednu dieru! Je celkom nový, otupí sa!" Nuž, dnes sa už družnosť nepestuje, veď susedia z rôznych poschodí sa sotva pozdravia, nieto ešte porozprávajú. Azda preto na záver debaty v rozhlase jeden poslucháč zahlásil: aký je dobrý sused? Taký neexistuje. Ale ja neverím. Lebo aj keď je dobrý sused druh na vymretie a dusí ho burina, stačí trochu poplieť, pohnojiť, popolievať. Lebo i dobrého suseda, tak ako každý vzácny druh, si treba vypiplať. Určite sa to oplatí.

Zdroj: Petra Nagyová-Džerengová pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský

Autorka článku je spisovateľka a jej stĺpček nájdete každý pondelok v denníku Pravda.