Presunúť na hlavný obsah

Tádž Mahal: Symbol lásky, nie vernosti

Lifestyle

Indický Tádž Mahal má symbolizovať večnú lásku k milovanej žene, jeho staviteľ však zomrel následkom predávkovania ópiom a afrodiziakami.

V roku 1629 pri pôrode svojho štrnásteho dieťaťa zomrela manželka indického Veľkého Mogula. Mala 36 rokov.

Jej manžel Šáhdžahán stratil nielen milovanú ženu, ale aj múdru politickú radkyňu.

Vraví sa, že za ňou trúchlil celé dva roky a od bolesti i smútku mu obeleli vlasy. Zložil sľub, že postaví pomník, ktorý bude hoden pamiatky jeho ženy. Neobyčajný náhrobok, najznámejšia stavba Indie, sa stal symbolom romantickej lásky k milovanej. Ako to už býva, realita je podľa všetkého úplne iná.

Podľa sprievodcov v Ágre, meste vzdialenom asi 200 km od Dillí, na brehu rieky Džamuna, je Tážd Mahal nerozlučne spätý s legendou o veľkej láske.
Ide o náhrobok určený pre Mumtáz Mahal, Vyvolenú paláca, ktorý sa považuje za jednu z najkrajších stavieb sveta a indický básnik Thákur ho nazval ,,slzou na tvári večnosti". Mimochodom, tú slzu možno vyroníte, keď sa dozviete výšku vstupného, ktoré je v inak lacnej Indii bezkonkurenčne najvyššie - pre turistov 750 rupií na osobu (v Sk je to polovica). Domáci platia 10 rupií. Lístok platí na jeden deň, ale len na jediný vstup. Ak si teda chcete vychutnať hru svetiel a tieňov, ktoré stavbu preslávili, musíte tu vydržať od rána do súmraku.

Cisár Šáhdžahán dal postaviť pamätník na večnú slávu svojej najobľúbenejšej manželky a na tejto stavbe pracovalo 20-tisíc robotníkov z celej Ázie 22 rokov.

Steny z mramoru boli vykladané drahými kameňmi ako ónyx, ametyst, tyrkys, jadeit, ale aj koralom či perleťou. Výzdobe sa venovala nesmierna starostlivosť - niektoré okvetné lístky či listy intarzií z polodrahokamov pozostávajú až zo 60 drobučkých fragmentov.

Legenda hovorí o pohnutom osude samotného Šáhdžahána, tragickej postave nenachádzajúcej pokoj ani útechu. Keď sa na trón dostal jeho zbožný a asketický syn Aurangzéb, dal Šáhdžahána uväzniť v pevnosti naproti, kde dožil posledné roky s pohľadom ,,túžobne upínajúcim sa ku vzdialenému Tážd Mahalu".

 Skutočnosť však až taká lyrická nie je.
Podľa iných informácií tento dekadentný panovník v skutočnosti neskončil svoj život v cele pri okienku, cez ktoré upieral žalostný pohľad na vzdialenú hrobku svojej ženy, ale naposledy vydýchol v roku 1666 vo veku 74 rokov následkom náruživého sexu a nadmerného užívania drog.

Prehliadka v bielych rukavičkách
Pri pohľade na symbol ženskosti a raja Tádž Mahal nech každý verí, čomu chce. Romantiky ho však zbavili davy turistov a prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré musíte pri vstupe do areálu absolvovať. So sebou si nesmiete zobrať nijaké tašky ani batoh.

Zakázané sú aj i-pody a mobilné telefóny. Bezpečnostná služba vás po tom, čo prejdete cez podobný detektor kovov ako na letisku, dôkladne prehmatá v bielych rukavičkách. So sebou dostanete len pollitrovú fľašu vody. Filmovať možno Tádž Mahal len z diaľky, neskôr je použitie videokamery prísne zakázané.
Je to nelogické, keďže fotografovať smiete bez obmedzenia a mnohé dnešné fotoaparáty majú v sebe aj tak zabudovanú kameru. V priestore sa však pohybujú tajní oblečení ako turisti, a keď vo vašej ruke uvidia videokameru, hoci aj vypnutú, budú od vás chcieť, aby ste ju odniesli do plateného trezoru.

Najčarovnejší je Tádž Mahal podľa odporúčaní ráno, keď by tu mal byť relatívny pokoj a majestátne steny sa kúpu v ružovom opare. Pamiatku otvárajú o šiestej. Turisti sa už ráno zbiehajú zo všetkých strán, na krku len fotoaparát.
Bolo šťastím, že nám návšteva Tádž Mahalu v nabitom programe plnom vopred zakúpených presunov vlakmi úplnou náhodou vyšla na štvrtok. Od januára 2001 býva totiž Tádž Mahal v piatok zatvorený. Prirodzene, že to vyvolalo pobúrenie moslimskej komunity, pretože moslimovia navštevovali túto pamiatku najradšej práve počas tohto sviatočného moslimského dňa. Oficiálne má toto opatrenie prispieť na jej údržbu.

Romantika z druhého brehu
Aj keď necvičenému oku sa môže zdať, že dokonalosti Tádž Mahalu čas nijako neuškodil, mramorový povrch stavby nezadržateľne starne a žltne a na mnohých miestach ostali po drahých kameňoch len prázdne miesta. Sú to následky znečistenia životného prostredia spôsobené dopravou, priemyselnou činnosťou aj tisícmi turistov, ktorí v priebehu roka hrobku navštívia.

Hoci mramor dokáže nejaký čas odolávať náporom vetra i dažďov, ktorým napríklad podstatne mäkší pieskovec rýchlo podľahne, nemá takmer nijakú prirodzenú obranu proti oxidu siričitému, ktorý je známou súčasťou smogu. Oxid siričitý sa zlučuje s atmosférickou vlhkosťou a usadzuje sa na povrchu stavby v podobe kyseliny sírovej - vzniká tak zvláštna huba označovaná ako ,,rakovina mramoru".
V okolí Tádž Mahalu bola preto vymedzená ochranná zóna, kde je zakázaná výstavba nových priemyselných podnikov a v Ágre jazdia takmer výlučne plynové ekologické rikše. Ovzdušie možno chrániť aj použitím cyklorikší. Netreba sa hanbiť za to, že sa necháte voziť vychudnutým Indom, ktorý namáhavo šliape do pedálov, akoby udrela jeho posledná hodina. Dávate tak šancu prežiť najchudobnejším obyvateľom mesta.

Samotný Tádž Mahal má štvorcový pôdorys a stojí na štvorhrannej mramorovej základni so štyrmi minaretmi v každom rohu. Mohutná centrálna kupola siaha do výšky 55 metrov. Návštevníci po schodoch vstupujú na plošinu, kde si každý musí pred vstupom do hrobky odložiť obuv.
Úprimne - mramorová podlaha býva ráno priam ľadová.

V priebehu dňa sa zas rozpáli, a tak je lepšie využiť možnosť navliecť si na obuv jednorazové látkové prezuvky stiahnuté pri členku gumičkou. V takýchto ,,papučkách" si môžete v tesnej blízkosti stavby ,,cupkať", koľko len chcete - pozorovať merač oxidov dusíka a síry, ktorý sa tvári, že je všetko ,,v norme", indických ozbrojencov, ktorých úlohou je zabrániť prípadnému teroristickému útoku, holuby, ktoré lietajú vnútri stavby ponad náhrobky i hlavy turistov.
Alebo si len jednoducho posedieť v priľahlej ,,rajskej záhrade", kde v riečkach s pomyselným mliekom, vínom či medom plávajú na vode staré listy zo stromov a indickí záhradníci namiesto svojej práce ukazujú turistom, odkiaľ možno urobiť najlepší záber, a potom za to pýtajú peniaze.

Kto však chce zažiť skutočnú romantiku, mal by si zaplatiť rikšu a nechať sa odviezť na opačnú stranu Tádž Mahalu, na breh rieky Džamuna, ktorá tečie poza vysoké brány areálu, zo strany dediny Katčpura.
Nie sú tu davy moderných lovcov záberov, len deti pasúce kozy, ktoré vám budú chcieť predať farebné pigmenty na maľovanie na kožu. Možno práve medzi nimi sú priami potomkovia milovanej Mumtáz Mahal alebo ďalších žien, ktoré obšťastnili smútiaceho vdovca Šáhdžahána. Zomrel ako starý pán uprostred rozkoší. Tádž Mahal je symbol lásky. Veď nikto nehovorí, že aj vernosti...

Zdroj: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: Dávid Popovič