Spisovateľka Solčanská: Neznášam čakanie

Práve ste pokrstili svoju tretiu knihu. O čom je kniha Počkám tu na teba?

Je to príbeh dvoch spolužiačok, s rôznym rodinným zázemím. Dievčatá vyrastajú v prostredí nitrianskej Klokočiny a samozrejme, riešia lásky. 

Za krstnú mamu ste si vybrali spisovateľku Veroniku Šikulovú. Prečo práve ona? 
Spoznala som ju cez Face book. Vždy sme sa mali o čom porozprávať. Pokrstila ju kofolou, pretože práve tento nápoj sa objavuje v knihe veľmi často.

Prvú knihu ste nazvali Aprílové dievča. Vy ste sa ale nenarodili v apríli...
Nie, aprílové dievča je 14-ročná Bibiana. Tá príde na novú školu, kde je všetko pre ňu nové. Zrazu má pocit, že zazrela toho najkrajšieho chlapca na svete, a tak ho sleduje. Našťastie,bola som k nej milosrdná, a ten chlapec sa do nej zakukal. Takže je to klasický príbeh prvej lásky.

A čo vy a láska?
Zatiaľ som single.

Druhá kniha Očistec bláznov mala tiež úspech. O čom je?
Bolo to voľné pokračovanie prvej. Prvotinu som totiž ukončila tak, že ten chlapec dal dievčaťu kopačky, respektíve sa odsťahoval. Žiadne vysvetlenie, prečo a čitateľkám vŕtal v hlave otáznik. Preto sa v druhej knihe opäť stretávajú už ako dospelí ľudia. Riešila som tam už dospelácke problémy.

Prečo ste sa v treťej knihe opäť vrátili k mládeži?
Asi sa mi nechcú nejak riešiť problémy dospelých. 

Ako ste stihli napísať tri knihy v takom krátkom čase?
Žila som v Bratislave v prenajatom byte. Po večeroch som nechodila po krčmách ani po baroch, sedela som doma a písala knihu.

Čerpáte námety na knihy zo svojich osobných zážitkov?
Mám našťastie bohatú fantáziu, takže väčšina vecí je vymyslených. Drobné historky sú aj z vlastných skúseností alebo z príbehov mojich kamarátov.

Vaše knihy sa dobre predávajú, ste zrejme medzi mládežou obľúbená autorka.
Chodím aj na besedy s mládežou. Tam sa ma skoro vždy spýtajú na Andreja, princa z prvej knihy. Samozrejme, otázka znie: Mali ste takého frajera? Nie, nemala. Možno to tak pôsobí, lebo to rozprávam v prvej osobe.

Patríte už do okruhu spisovateliek. Stretávate sa medzi sebou?
Ani veľmi nie, poznám Petru Nagyovú - Džerengovú, sem tam sme sa stretli. Čítala som jej dve knihy.

Na čom práve pracujete?
Momentálne mám v hlave dva príbehy. Jeden je opäť pre pubertiakov a druhý už "dospelácky". Neviem, za ktorým ísť. Ale rozpísané ešte nemám nič.

Už štyri mesiace žijete v Londýne. Čo vás tam ťahalo?
Cítila som, že sa tu stále mocem dokola. Poznala som svoj rodný Hlohovec a Bratislavu. Chcela som spoznávať svet. V Londýne som mala niekoľko kamarátok a chcela som si to vyskúšať aj ja na vlastnej koži. Nemala som robotu a dva mesiace som spávala na nafukovačke. Teraz pracujem ako au pair a v pizzérii.

Aké máte ambície, čo chcete ako autorka dosiahnuť?
Nemám nijaké veľké ciele, jednoducho ma baví písať. Presne tak, ako niekoho baví chodiť do posilňovne, alebo hrať tenis. Sadnem si a píšem. Dosť ale premýšľam o príbehu, ktorý tvorím priebežne, napríklad, keď čakám na autobus.

Čo vás vie rozhádzať?
Moja posledná knižka s tým súvisí - neznášam čakanie. Keď niekto mešká päť minút, to ma vie veľmi vytočiť. Som veľký puntičkár, čo sa týka času. Ak mám nejaké stretnutie, prídem vždy načas ba aj o niečo skôr. Tým pádom vždy na niekoho čakám.

Martinin tip pre začínajúce autorky:
Pokojne rozpošlite knihu do vydavateľstiev aj rozpísanú, nedokončenú. Trvá to niekedy aj 4 mesiace, kým to prečítajú a ozvú sa vám. Vy ju zatiaľ môžete dokončovať.

INFO:

Martina Solčanská (1981) pochádza z Hlohovca. Vyštudovala žurnalistiku a históriu v Nitre. Po štúdiu pôsobila ako redaktorka týždenníka. Prvé skúsenosti s písaním nadobudla už na gymnáziu v Trnave. Jej prvotina Aprílové dievča (Ikar, 2007) získala ocenenie Debut roka, voľné pokračovanie Očistec bláznov (2008) sa taktiež stretlo s nevšedným čitateľským záujmom. Píše priamo a úprimne. Tretia kniha s názvom Počkám tu na teba, vyšla vo vydavateľstve Ikar. Autorka momentálne žije v Londýne.

Zdroj: Andrea Janotková pre oŽene.sk
Foto: Peter Procházka