Igor Bukovský chystá prekvapenie pre ženy

Na info@feminity.sk napíšte, čo by vás zaujímalo. Všetky vaše dotazy a podnety, čo by malo byť obsahom knihy Návod na prežitie pre ženu budú slúžiť ako inšpirácia, tak neváhajte a píšte. Navyše, čitatelia, ktorí pošlú svoje postrehy budú zaradení do zlosovania o publikácie z dielne Igora Bukovského.

Knihu od Igora Bukovského Návod na prežitie pre ženy si môžete objednať priamo TU.

Igor Bukovský nám v rozhovore prezradil o svojej novinke a nielen o nej niečo viac.

Čo vás inšpirovalo k ďalšej knihe, tento krát pre ženy?

Už keď som pripravoval knihu pre mužov, mal som v hlave väčší projekt. Pokračovalo to knihou pre bejby a teraz pracujem na knihe Návod na prežitie pre ženu. Píšem to konečne, lebo od vydania knihy pre mužov prešlo už šesť rokov otázok, že kedy napíšem knihu aj pre ženy.

Je nejaká hlavná myšlienka, ktorej sa chcete venovať v knihe?

Ženy sú pre mňa krásne a príťažlivo zložité. Každý človek je originál, každý má svoje problémy, môžu byť síce podobné, rôzne popreplietané, ale aj veľmi špecifické. Takže o nejakej jednej veľkej téme nemôže byť ani reč – bude to kniha, ktorá sa pokúsi nahliadnuť do každého kúta života ženy.

Primárne sa venujete výžive, koľko môže z nášho života ovplyvniť? 

Svetová zdravotnícka organizácia  uvádza, že vplyv stravy na naše zdravie je okolo 60%. Ja veľmi často napríklad hovorím, že keď sme sa narodili mali sme približne tri štyri kilá a dnes máme 50, 60, 80 alebo 120 a ten rozdiel je hmota, ktorá vznikla z toho, čo všetko sme v živote zjedli a vypili. Výživa má teda na naše zloženie tela a zdravie veľmi veľký vplyv, ale rozhodne nie je všemocná. Nemám rád, keď sa vo vzťahu k absolútne každej diagnóze tvrdí, že výživa je hlavný problém alebo jediný nástroj liečby. Poznáme napríklad onkologických pacientov, ktorým niekto zásadne neodporúčal ísť na chemoterapiu, lebo vtedy vraj nebude hladovka alebo nejaké drahé doplnky výživy účinné. Existujú diagnózy, pri ktorých musíme klientovi oznámiť, že naše možnosti podpornej liečby jeho diagnózy sú veľmi obmedzené.

Prečo nám viac chutia nezdravé veci ako zdravé?

Má to niekoľko dôvodov, jedným je, že naši rodičia neboli králiky, ktoré by nás naučili jesť púpavový šalát.  Znie to ironicky alebo vtipne ale je za tým celá pravda. Od narodenia sa spájame cez naše emócie s určitými potravinami a to nás formuje v podstate na celý život. V materskom mlieku prijímame nielen bielkoviny, tuky a cukor ale aj najsilnejšie a najdôležitejšie pocity pre život - lásku, bezpečie, istotu, uznanie, prijatie.  Materské mlieko je sladké a my máme od narodenia veľmi silno spojené tieto pocity so sladkou chuťou.  Súvislosti medzi emóciami a chuťami sú veľmi silné a nevedomé. Využívajú ich nielen tety, ujovia, staré mamy a dedkovia, ktorí nám kupujú a dávajú svoju „sladkú lásku od výsmyslu sveta“, ale je na to nabalený aj takmer celý potravinársky priemysel a my nie sme pripravený na to, aby sme odolali.
To, čo som povedal o vzťahu emócií a jedla, napríklad vysvetľuje aj klasickú manželovu frázu „Tá mamina sviečková bola lepšia.“ V tej chvíli z neho vlastne hovorí malé dieťa, ktoré chce sviečkovú presne takej istej chute ako od mamy, lebo chce zažiť tie isté pocity a spomienky, ale má konflikt: vyzerá to presne ako sviečková, ale kvôli nejakému chuťovému detailu to hlboko v duši vášho veľkého chlapca nevyvoláva rovnaké pocity bezpečia a lásky ako si kedysi spojil s maminou sviečkovou. Takže žiadna panika, že neviete variť sviečkovú!

Jedlo je zdrojom radosti?

A silného pôžitku – v mozgu sa vtedy vyplavuje dopamín v rovnakých centrách ako pri orgazme. To je dôvod, prečo veľmi často počujem vetu „Veď klobáska, tlačenka, sviečková, - doplňte si to svoje – je moja jediná radosť zo života!“ Vtedy si pomyslím, že to je vlastne veľmi smutný život. Jediná radosť zo života je založená na tom, čo cítite na jazyku? Nebláznite!

Veľ a sa hovorí o prekyslení organizmu a škodlivosti cukru, aká je pravda?

Pre ľudský organizmus je cukor potrebný, ale konzumujeme ho v obrovských množstvách. Je to v podstate veľmi lacná a dostupná droga – je to jedna zo zložiek našej stravy, ktoré vyvolávajú v mozgu tie orgazmu podobné stavy. Takéto pocity sú rýchlo návykové a človek ich chce zažívať znovu a znovu. Problém cukru nie je v tom, že existuje, problém je v tom, že existuje človek, ktorý si chce tento „cukrový orgazmus“ dopriať každú chvíľu. Priemerná spotreba cukru na Slovensku je asi 40 lyžičiek na osobu za deň.
Cukor ale neprekysľuje, prekyslenie v organizme nemôže nastať. Ak by k tomu došlo, je to taký vážny stav, že skončíte v nemocnici. Telo si musí udržať veľmi úzke rozpätie pH a má na to kompenzačné mechanizmy. Je pravda, že preferencia určitých potravín a ich opakovaná konzumácia môže vyvolávať zvýšené nároky na tieto kompenzačné mechanizmy. Napríklad ak niekto konzumuje veľa bielkovín, organizmus sa toho nadbytku zbavuje len tak, že stráca viac vápnika. Ale pH vnútorného prostredia si udrží.

Čo motivuje ľudí aby zmenili svoju stravu, musí to byť vážne ochorenie?

Nanešťastie ľudia, ktorí prekonali nejaké vážne ochorenie sa po čase a zlepšení stavu opäť vracajú do svojich starých koľají. Napríklad väčšina pacientov po prekonaní infarktu do roka opäť začne fajčiť. Pokiaľ človek nenájde sám pre seba svoj vlastný dôvod, že chce žiť zdravo, tak všetky opatrenia a permanentky do fitnes sú zvyčajne len vyhodené peniaze a ďalšia frustrácia.
Človek pre svoje konanie potrebuje motiváciu a ja sa v rámci ambulancie aj v rámci mojich kníh snažím ukázať, že zdravie môže byť dobrá a silná motivácia. Nadváha sa napriklad môže riešiť ľahšie, ak to bude vo vzťahu k zdraviu a nejde len o číslo na váhe. Pre mužov zase môže byť dobrá motivácia zodpovednosť za rodinu.

Prečo ale niekomu stačí zjesť málo a niekto akoby nemá hranice?

Nemyslím si, že obezita sa dedí, dedí sa kuchárska kniha, kreslo, vzťah ku gauču a papuče. Ak vidíte obéznych rodičov a dve malé obézne deti, nie je to genetika ale spôsob života. Sú medzi nami rozdiely v metabolizme ale ľudí, ktorí sú obézni z dôvodov nejakej hormonálnej poruchy je len 2 – 5 %.
Nemôžeme byť síce všetci štíhli a na krásni ako titulky časopisov, ale fakt je ten, že ľahostajných alebo rezignovaných je oveľa viac.
Veľa z nás ale nič nerieši kým sme zdraví a je nám dobre..
Ľudská psychika často skĺza do roviny instantných riešení. Ak má dnes niekto zdravotný problém, „opýta sa“ googlu, prečíta si pár prvých odkazov – a riadi sa podľa toho. Takto sa ľudia môžu poškodiť ani netušia ako.

Chystáte knihu pre ženy, čo môže urobiť aby bola krásna?

Jasné, že dbať o seba je potrebné, ale mala by byť predovšetkým spokojná sama so sebou a smiať sa. To je najsilnejšie afrodiziakum pre muža. Poznám ženy, ktoré sú navonok veľmi atraktívne, ale mužov nepriťahujú. Myslím, že aj sexuálne komunikujeme oveľa viac na úrovni, ktorú si neuvedomujeme.

Čo všetko dokáže ovplyvniť strava?

Kozmetikou ošetrujete mŕtvu vrstvu buniek na povrchu, ale dbáte aj o to, z čoho vaša koža rastie? Zvonka môžete dať na seba čokoľvek, stále  to bude len náter. To, čo jeme je predsa hmota, z ktorej telo rastie a regeneruje sa. Takže to, čo zjeme je veľmi dôležité aj pre kožu. Podobných príkladov je aspoň toľko ako orgánov v tele.

Ktoré potraviny nám pomôžu ku kráse?

Vlašské orechy, avokádo, čučoriedky, paradajky, červený melón, ovsené vločky – je ich veľa. Orechy odporúčam denne do raňajok, tak ich v pohode počas dňa spálime, ale večer môžu byť nebezpečné pre váš obvod pása. Avokádo jedzte tak dva-trikrát do týždňa: mužom chráni spermie a ženám kolagén v koži. A pokračovanie v mojej novej knihe