Príbeh: Môj syn je gay. Bojím sa manželovej reakcie.

Veľmi dlho sa mi nedarilo otehotnieť. Asi sme sa s manželom snažili až príliš, pretože keď sme to už pomaly vzdali, tehotenský test konečne ukázal dve čiarky. Tešila som sa ako malé dieťa a manžel so mnou počas nasledujúcich mesiacov preventívne zaobchádzal ako v rukavičkách. Ku koncu gravidity som žiaľ mala vážnejšie zdravotné problémy a Marcelko musel prísť na svet predčasne.

Chlapské záľuby nemal

Napriek tomu, že sa narodil na začiatku ôsmeho mesiaca, vyrástol z neho krásny a zdravý chlap bez akýchkoľvek zdravotných ťažkostí. Marcel nám robil radosť. V škole patril k najlepším žiakom, vo voľnom čase sa venoval hre na klavír, veľa si čítal a po večeroch ešte aj vzdelával. I keď ho manžel zopár krát vytiahol na typicky „chlapské“ zábavky typu futbal, hokej či vysokohorská túra v lese, náš syn k nim nikdy svojvoľne neinklinoval. Pamätám si, že muž zopár ráz utrúsil netaktnú poznámku na margo Marcelových zaľúb, no vždy som ho odbila nech je rád, že sa nám mladý nefláka po krčmách a nedroguje.  

Po skončení strednej školy si náš syn podal prihlášku na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde ho po náročných prijímačkách nakoniec i vzali. Našiel si voľnú izbu na internáte, vybavil všetko potrebné a zrazu bol preč. Priznávam, ako matka, ktorej práve z domu odišlo jediné dieťa, som cítila obrovský smútok a často sa v mysli vracala späť do jeho detských čias. Na jednej strane som syna všemožne podporovala a priala mu všetko šťastie i slobodu sveta, na druhej strane mi každý deň priam neuveriteľne chýbal.

Nečakaná návšteva

Marcel spočiatku chodieval domov každý druhý víkend, no po čase sa jeho návštevy výrazne zredukovali. Raz sa doma neobjavil takmer tri mesiace. Vedela som, že je v poriadku, veď sme spolu denne telefonovali, no fyzický kontakt je predsa len o niečom inom. Tak veľmi som ho túžila vidieť a objať.

Presne s týmto zámerom som sa jedného dňa rozhodla, že ho prekvapím. Nenapadlo mi, že môj syn má už vlastný život a takýto „prepad“ mu nemusí byť po vôli. S odstupom času priznávam, že to bola chyba a už nikdy nikam neprídem bez ohlásenia, to mi verte. Minimálne sa tak vyhnem (ne)príjemným zisteniam.
 

Objímal sa s iným mužom

V budove internátu som svojho syna zazrela ruka v ruke s akýmsi mladíkom, pričom obaja sa k sebe správali viac než dôverne. Marcel od prekvapenia takmer onemel, no potom ma objal a so zreteľnou úľavou v hlase mi zašepkal: „Už to aspoň vieš.“ Synovu homosexualitu som „predýchala“ veľmi rýchlo. Úprimne, nie som nadšená a oveľa radšej by som ho videla po boku šikovného dievčaťa, no je to môj miláčik a ja ho ľúbim ako nikoho iného.

Marcel sa rozlúčil s partnerom (ako zvláštne to znie) a zašli sme na obed. Prezradil mi, že s Jarom tvoria pár zhruba rok a dali sa dokopy krátko po tom, ako prišiel študovať do hlavného mesta. O ich vzťahu vedia i kamaráti a je rád, že pred nimi nemusí odlišnú orientáciu skrývať. To jediné, čoho sa obáva, je reakcia vlastného otca.

Bojím sa manželovej reakcie

Ten bol odjakživa prísnym rodičom a pokiaľ viem, v otázke homosexuality vyznáva veľmi radikálny postoj. Už počas synovej puberty sa niekoľkokrát pozastavil nad Marcelovými záľubami, absenciou akejkoľvek priateľky a neraz sa mi zazdalo, že ho trápi Marcelov spôsob života. Napriek tomu dúfal, že z toho vyrastie a dospeje.

Povedať mu pravdu alebo nie?

Sľúbila som Marcelovi, že na túto správu otca pripravím. Nebudem klamať, mám veľké obavy. Vzhľadom na manželovu nevyspytateľnú a tvrdú náturu sa bojím, že syna zavrhne a znenávidí. Dokonca zvažujem možnosť, že mu to zatiaľ neprezradím. Viem, že by to nebolo zrovna najšťastnejšie riešenie, no ja nechcem prísť o svoju rodinu. Manžel a syn sú mi všetkým.

Čitateľka Klaudia (48)