Príbeh: Moju najlepšiu kamarátku podvádza manžel, no nedokážem jej to povedať

I keď sa toho zvykne o ženských priateľstvách narozprávať veľa, ja som mala veľké šťastie. Mať najlepšiu kamarátku, takú ozajstnú, bez predstieraného záujmu a „lásky“, vnímam ako dar. Niečo, čo by ochotne prijalo mnoho ľudí, ktorým spriaznená duša v podobe vernej a oddanej priateľky chýba. Ja takú pri sebe mám.

S Luciou sa poznáme od detstva, chodili sme spolu na základnú školu, drali rovnaké lavice i na strednej a počas „výšky“ sa aspoň pravidelne stretávali. Bola som jej družičkou na svadbe, som krstnou mamou jej synčeka a keď majú s manželom po hádke, bývam jej bútľavou vŕbou. Tentoraz však zafrflanie a poťažkanie si, akí sú tí chlapi vlastne nemožní, zrejme nepomôže. Ten jej ju totiž podvádza a ja o tom mlčím.

Videla som ho s inou

Luckinho manžela Dalibora poznám veľmi dobre a vždy sme mali korektný, kamarátsky vzťah. Preto som ho po zbystrení v zadnej časti podniku, kam som zašla s kolegyňou na obed, chcela celkom prirodzene pozdraviť. Pri stole sedel so staršou dámou. Bola som len pár metrov od nich, keď som si všimla ich vzájomné dotyky rúk. Po nich nasledoval rýchly bozk na pery a v ten moment som sa radšej otočila. Poprosila som kolegyňu, nech zájdeme niekam inam, no dnes toho ľutujem.

Mala som ostať

Keby som v reštaurácii ostala, osobnému kontaktu s Daliborom by som sa zrejme nevyhla a mňa skutočne zaujíma, ako by sa s tou ženou po boku zatváril. Takto existuje možnosť, že je to celé jedno veľké nedorozumenie, hoci tomu príliš neverím. Azda i preto váham, či to priateľke povedať alebo nie.

Tak mám, či nemám?

Lucia mi žiadne problémy v manželstve nespomínala, z jej rozprávania viem, že im to klape i v posteli a myslím si, že nemá dôvod mi niečo tajiť. Vždy sme si hovorili všetko. Priznávam, v prvom momente som jej mala chuť ihneď zatelefonovať a o nečakanom stretnutí ju informovať. Keď som si však celú situáciu premietla v hlave ešte raz, svojim rozhodnutím si nie som viac istá. Bijú sa vo mne protichodné pocity. Lucka manžela ľúbi a myslím si, že i on ju. Správa sa k nej pekne, i keď je pravda, že do ich súkromia príliš nevidím. Majú malé dieťa, Lucia je na materskej a potrebuje manželovu psychickú i finančnú podporu. Nemám jasný dôkaz o nevere, videla som „len“ vzájomné dotyky a bozk.

Nechcem sa starať do ich vzťahu, no cítim potrebu varovať najlepšiu kamarátku pred možným nebezpečenstvom v podobe inej ženy. Mám právo zasahovať im do vzťahu a vytvárať v ňom problémy? Možno je to len romanca, ktorá Dalibora čoskoro omrzí a ten vzťah v žiadnom smere neohrozí. Ak s tým raz vyrukujem, môžem si oboch poštvať proti sebe, ale na druhej strane otvoriť Lucke oči. Mám pocit, že mi z tejto dilemy čoskoro vybuchne hlava, preto budem nesmierne vďačná, ak mi niekto s podobnou skúsenosťou poradí...

Čitateľka Heňa (35)