Úžasné fakty o ľudskom mozgu!
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aký je ľudské telo úžasný systém a ako dokonale pracuje? Zodpovednosť za jeho riadenie pritom leží na pleciach toho najdôležitejšieho orgánu - mozgu. Ten je i po rokoch neustálym predmetom bádania a objavovania nových skutočností. Feminity vám teraz prezradí niektoré z nich.
Mozog necíti bolesť
S mozgom sa spája jeden z najväčších paradoxov ľudského tela. Hoci ide o nervové centrum, v ktorom nájdeme vyše 100 000 miliárd nervových buniek, prekvapivo v ňom absentujú nervové zakončenia. Čo to znamená? Vezmite si hypotetickú situáciu, kedy by vám niekto vybral mozog z hlavy a začal doň povedzme búšiť. Necítili by ste absolútne nič, žiadnu bolesť. V mozgu totiž chýbajú miesta schopné vnímať tlak, náraz či buchot.
Má priamy vplyv na naše „hysterické“ prejavy
Možno si z času na čas kladiete otázku, prečo vaša kolegyňa kričí, keď jej niečo spadne na nohu, zatiaľ čo vy si vystačíte len s povzdychom a malou nadávkou. Alebo vás zaujíma skôr nepomer medzi prežívaním bolesti triezveho človeka a ľudí pod vplyvom alkoholu? Každý z nás má vlastné skúsenosti, subjektívny prah bolesti a pocity, ktoré v ňom reálna hrozba nebezpečenstva vyvoláva. Predstavte si, že sa rútite svahom na lyžiach a niekoľko metrov pred vami je iný lyžiar. Zrážke sa už nevyhnete. Váš mozog sa zapne na plný výkon a začne plodiť katastrofické vízie. Pokiaľ ste už podobný scenár v minulosti zažili viete, že pád na kopci vie byť riadne tvrdý a už vopred začnete pišťať. No ak vám obdobná skúsenosť chýba a neviete, čo vás čaká, nepanikárite a reagujete kľudnejšie.
Na veľkosti nezáleží
Tiež ste počuli zaručené tvrdenia o tom, že väčší mozog kráča ruka v ruke s vyšším IQ? Nezmysel. Podľa dostupných informácií vážil mozog známeho génia Einsteina len 1230 gramov, čo je menej ako priemer. Určiť objem poznatkov ale nie je nemožné. Napovedá o ňom nielen bunkové prepojenie, ale i hustota vrásnenia. Čím je intenzívnejšie, tým vyšší je predpoklad, že mozog patrí veľmi inteligentnému človeku.
Prečo pri pohľade na zívajúcich zívame?
Vedeli ste, že podľa výskumov Chicagskej Univerzity v Spojených štátoch amerických sa nákazlivosť samotného zívania najviac prejavuje na autobusových zastávkach? Vidíte niekoho, kto zíva a automaticky, bez predchádzajúceho pocitu únavy, si zívnete tiež. Daný jav vysvetľujú vedci nasledovne: „Je to dôsledok práce nášho podvedomia a vyjadrenia spolupatričnosti. Človek má v sebe nutkanie robiť veci rovnako, ako ľudia okolo. Práve zrkadlové neuróny vás vyprovokujú zopakovať niečo, čo vidíte.“
Čo ste (možno) nevedeli?
- Mozog je orgán s najväčšou spotrebou kyslíka v tele. Z krvi si berie až 20%.
- Je zložený zo 75% vody.
- Jednotlivé impulzy prúdiace z a do mozgu sa šíria rýchlosťou 275 km/h.
- Časté sledovanie 3D filmov mozog preťažuje a znižuje jeho výkonnosť.
- Podľa výskumov sa nám počas noci sníva 8 – 10 snov. Len štvrtina mužov si dokáže po zobudení vybaviť aspoň jeden z nich, v prípade žien je to necelá polovica.
- Čím je vonku nižšia teplota, tým väčšmi stúpa teplota nášho tela. V zime totiž ľudský organizmus vytvára väčšie teplo, aby sa ohrialo. Aj mozog sa môže prehriať, preto intenzívnejšie zívame a naháňame doň čerstvú vzpruhu.
- Tuk tvorí 60% suchej časti mozgu.