Slovenská „Doktorka Quinnová“ chcela byť v detstve investigatívnou novinárkou

„Chcela som veciam rozumieť a prísť na to, ako fungujú. Moja zvedavosť a záujem veciam porozumieť pretrváva dodnes a otázku „prečo?" si kladiem aj teraz, keď sa pozerám na výsledky, ktoré s kolegami získavame z našich experimentov,“ hovorí úspešná vedecká pracovníčka, ktorá sa v detstve túžila stať investigatívnou novinárkou.

„Fascinuje ma, ako funguje srdce a prečo je vnímané ako  zdroj života. Zaujímam sa, od čoho závisí ako rýchlo srdce bije, a čo sa deje, keď prestane biť správnym rytmom, resp. prestane biť úplne. Zvlášť ma fascinuje, že v rámci jednej bunky srdca existujú látky - proteíny, ktoré dokážu ovplyvniť fungovanie ďalších proteínov s následným vplyvom na jeho celkovú funkciu. Okrem toho sa zaoberáme tým, že bunky srdca môžu „na príkaz" chorobných dejov odumierať, čím sa aj jeho výkonnosť, ako čerpadla, znižuje,“ vysvetľuje slovenská „Doktorka Quinnová“, ktorej ambíciou je porozumieť procesu „odovzdávania si štafety" medzi jednotlivými látkami v bunkách srdca a s pomocou liekov zlepšiť jeho funkciu. Vďaka tomu bude možné pomôcť pacientom zlepšiť kvalitu i dĺžku ich života.

​

Profesor, ktorý rozumie našej planéte

Prof. RNDr. Michal Kováč, DrSc., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bol už od detstva úzko spätý s prírodou -choval zvieratá, mal akváriá, pestoval kaktusy. Je preto celkom prirodzené, že túžil byť biológom. Neskôr sníval o profesii potápačského výskumníka a až na vysokej škole sa cez paleontológiu prepracoval ku geológii.

„Keď sa pozriete okolo seba, vidíte hory, nížiny, rieky a samozrejme viete, že existujú aj moria a oceány. Z televízie viete, že na našej planéte Zem sa stále niečo deje, dozvedáme sa o zemetraseniach, výbuchoch sopiek, v niektorých filmoch ste nazreli pod hladinu morí, videli ste púšte, ľadovce, jaskyne. Všetky tieto deje skúma geológia, pričom výsledky práce nám pomáhajú ich nielen pochopiť, ale aj včasne reagovať v prípade nebezpečenstva. A podobne ako máme rôznych lekárov, tak aj geológia sa zaoberá rôznymi druhmi výskumu, ako napríklad: geodynamika a tektonika sú vedy o porušeniach a zmenách zemskej kôry, sedimentológia je veda o usadených horninách, alebo paleontológia je veda o skamenených živočíchoch a rastlinách,“ prezrádza sympatický vedec.

Hlasuj aj ty za najcoolerskejšieho vynálezcu v hre a svojimi hlasmi rozhodni o tom, ktorí vedci sa stanú historicky prvými členmi KLUBU AKČNÝCH HRDINOV. Hlasovanie je bezplatné a neobmedzené, trvá do 20. 10. 2015 a zúčastniť sa ho môže každý, koho vek neprekročil 30 rokov. Za tvoju pomoc môžeš získať COOL CENY! Viac informácií nájdeš na www.dikymoc.sk v sekcii TECHNOLÓGIE. 

Anketu s názvom „KLUB AKČNÝCH HRDINOV – hľadá sa najcoolerskejší vynálezca v hre“ ti prináša edukačno-mentorský portál www.dikymoc.sk v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR ako priamo riadenou organizáciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.