Tento skutočný príbeh vás nenechá chladnými: Súťaženie so sestrou ma priviedlo až do nemocnice...

Ich vzťah bol podľa slov Jany vždy veľmi vyhrotený. Tým, že mama medzi sestrami robila rozdiely, aj ony samy mali pocit, že jedna z nich vždy bude musieť byť lepšia. „Bolo to choré. Nonstop sme súťažili. V škole, doma, pred našimi, i pred chalanmi vonku na dvore. Ani jedna z nás nechcela byť tou menej obletovanou. Brali sme to ako prehru, každý jeden neúspech,“ spomína Jana, ktorá niesla všetky spory veľmi zle.

Prečítajte si: Skutočný príbeh: Môj ex si našiel novú priateľku, keď som zistila, kto to je, takmer som onemela...

Neboli síce dvojičky, no chovali sa veľmi podobne. „Pri sestrách často vídam rôzne spory, snahu vyrovnať sa alebo predbehnúť tú druhú. Ukázať, že je jedna z nich lepšia, viac prosperuje alebo sa jej darí u chlapov. Je to na jednej strane normálne, na druhej z časti nepochopiteľné,“ ozrejmuje tento stav psychologička. 

Začalo to nevinne

„Keď mi Simona raz nenápadne naznačila že som pribrala, išlo ma od zlosti roztrhnúť. Nechcela som mať ani gram tuku navyše, a už vôbec nie viac ako moja sestra. Brala som to ako svoju prehru. Týrala som sa diétami dovtedy, kým som neschudla na váhu mojej sestry. Nebolo to jednoduché, no hneď sa mi ľahšie dýchalo. To bol však len začiatok,“ spomína Jana na prvé dotyky s nebezpečnou diagnózou. Potom sa to však nejak celé vyhrotilo až do extrémov. „Mohol za to Rado, náš bývalý spolužiak, ktorého sme obe ´žrali´. Pretekali sme sa, ktorá na neho zanechá väčší dojem, ktorej zavolá a ktorú niekam pozve. Laškoval s nami, a nám to obom lichotilo,“ vysvetľuje Jana. Moment, ktorý bol však rozhodujúci, bol ten, keď Rado zahlásil, že sa mu páčia dievčatá pripomínajúce modelky. Mal na mysli štíhlučké baby. Čím štíhlejšie, tým lepšie. A problém bol razom na svete!

Kilá šli dole takmer sami

„Obe sme sa dali na tvrdú diétu. Simona jedla zeleninu, a ja som sa napchávala vatovými tampónmi. Jedla som ich naozaj veľa. O tomto ´triku´som sa dočítala na stránkach, kde dievčatá riešili hladovanie. Dnes už viem, že tu boli anorektičky ako vyšité,“ spomína Jana. Samozrejme, aj ju to zmohlo. Celé dni nejedla, aby sa Radovi zapáčila. „V jeden deň, keď ma pozval von, som bola naozaj slabá. Bol to štvrtý deň bez jedla. To, ako som vyzerala, sa nedá slovami opísať, no pamätám si, že som bola so sebou ako tak spokojná. V ten večer som odpadla a zobudila sa až v nemocnici.

Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH: List mladej anorektičky mame

Myslím, že až vtedy si všetci reálne všimli, aká vyziabnutá som bola. Rado ma vtedy držal za ruku a krútil hlavou. Jeho slová ma však vtedy dostali z najhoršieho. Sľúbil mi, že spolu to zvládneme. Odvtedy sa odo mňa viac – menej ani nepohol, a už sú to tri roky. So sestrou už nesúperím, zistila som na vlastnej koži, že to nikam nevedie,“ uzatvára Jana, ktorú jej chorobné chudnutie doviedlo až k anorexii. Dnes je z najhoršieho vonku aj vďaka milujúcej sestre Simone...