Životná kríza ako výzva: Toto sú lekcie, ktoré dostávame a robia z nás silnejšie osobnosti

Rozchody, nehody, trvalé následky, strata zamestnania či dokonca smrť blízkeho. To všetko sú veci, ktoré jednoducho k životu patria a človek sa musí dokázať s nimi vysporiadať. Tieto výpovede vás presvedčia, že dokonca čím viac kríz prekonáte, tým viac silnejšími budete. Čomu nás teda môžu životné krízy naučiť?

„Keď mi zomrela dcérka na rakovinu, myslela som si, že život pre mňa stratil nadobro zmysel. Moja depresia a nechuť žiť boli také silné, že som potrebovala aj ďalšiu facku od života, ale takú, ktorá ma nadobro preberie z letargie, v ktorej som žila. Spamätala som sa až vtedy, keď som začala strácať aj manžela. Svoj vzťah som zachránila v hodine dvanástej. Nakoniec sme to prekonali spolu,“ opisuje svoju životnú krízu Martina (32). Hoci je smrť blízkeho,  naviac vlastného dieťaťa, to najhoršie, čo sa vám môže prihodiť, vždy sa treba zamerať aj na tých, ktorí sú stále živí a potrebujú nás. Smútku nad touto stratou sa už nikdy nevyhneme, ale s pomocou týchto ľudí, bude určite život radostnejší, znesiteľnejší. 

Mohlo by vás zaujímať: Aj zlozvyky o nás veľa vypovedajú: Čo prezrádza napríklad obhrýzanie nechtov či časté žuvanie žuvačiek?

„Zdalo sa, že mám všetko. Milujúcu manželku, deti na vysokej, perspektívnu prácu. Až kým ma jedného dňa z ničoho nič nevyhodili. Keďže som bol už starší, nájsť si prácu bolo neskutočne náročné. Naviac som chcel ostať verný odboru, v ktorom som pracoval celé roky. Ale to bolo takmer nemožné. Obdobie, ktoré som prekonával, urobilo zo mňa horšieho človeka. Stal som sa zatrpknutý, apatický, neveriaci, neustále negatívne naladený. Našťastie som nakoniec aj vďaka manželke pochopil, že tadiaľto cesta nevedie. Vzchopil som sa a začal odznova. Dnes opäť pracujem, hoci nie v obore, v ktorom som chcel, ale naučil som sa, že nikdy netreba vešať hlavu a šťastie si vás napokon nájde,“ rozpráva Marek (48). Presne tak... s pozitívnym myslením a úsmevom na tvári ďalej zájdeš. 

Čítajte tiež: 20 vecí, ktoré sa vám oplatí robiť v tridsiatke: Za toto sa vám telo a psychika v päťdesiatke poďakuje

„Keď ma manžel nechal pre mladšiu, myslela som, že sa mi zrútil svet. Sama s dieťaťom, s jedným platom a sama na celý dom, bez mužskej ruky. Nikdy som nepatrila k zručným ženám, vždy som potrebovala niekoho, kto vie, čo robiť. Hoci sa to zdalo nemožné, napokon som sa naučila robiť aj mužskú prácu, či mnohé ďalšie veci, za ktoré som dnes vďačná a sama na seba aj veľmi hrdá,“ hovorí Renáta (36). Strata manžela, či už ide o smrť alebo bolestivý rozchod, vás môže naučiť skutočne dôležitej lekcii a to je, že vždy sa musíte spoliehať len sama na seba, a všetko v živote, čomu sa priučíte, sa vám na niečo zíde. 

Nerehliadnite: Prečo dnešné ženy nie sú šťastné? Budete prekvapení, keď vám povieme, s čím to súvisí

„Narodila som sa bez vyvinutých horných končatín. Hoci som tým ako dieťa veľmi trpela, časom som zistila, že ich vlastne vôbec nepotrebujem. To, čo by som robila rukami, robím dnes nohami a som za to vďačná. Hoci to nie je ľahké, o to viac som na seba hrdá, za to, čo všetko dokážem, a že som viac menej samostatná,“ opisuje Majka (28), z ktorej je dnes umelkyňa. Vyrovnať sa s takouto ranou osudu, chce poriadnu dávku odvahy, no práve vďaka tomu sa naučíte vážiť si aj to málo, čo máte alebo aj oveľa viac si život vychutnávať, vnímať. Majka sa nevzdala a dokonca aj napriek handicapu sa dokázala postaviť na vlastné nohy a ísť životu s elánom naproti. 

Takže, nech vás na vašej ceste postretne čokoľvek, nevzdávajte to, ale postavte sa kríze zoči voči. Pretože len to je tá správna stratégia pre  šťastný a naplnený život.