Šéf si zavolal ženu do kancelárie a povedal jej, aby začala nosiť podprsenku: Jej reakcia vás prekvapí

Chodím do práce tak, ako zvyšok populácie. Pracujem osem až deväť hodín denne a pracujem, aj keď prídem domov z práce, pretože jednoducho inak si to zariadiť neviem. Prácu, ktorú robím, mám rada, pretože sa v nej môžem kreatívne činiť a mám tam dokonca aj príjemný kolektív, až na pár jednotiek, ale ja som typ, ktorý akceptuje každého. 

Som asi ako väčšina žien zaťažená na módu, všetky moje malé „depky“ si liečim v obchodoch, alebo v posilňovni. Záleží na mojej nálade. Do práce sa ráno niekedy obliekam hodinu, niekedy päť minút, znova záleží od môjho rozpoloženia, čo pozná asi každá žena. Čo tým chcem povedať je to, že mi záleží na tom, ako vyzerám. 

Prečítajte si: Ak táto charakteristika spadá aj na vás, patríte k najlojálnejším ľudom. Neuveríte, o čo ide...

Bez podprsenky

V práci si ma jedného dňa zavolal môj šéf so slovami, či by som mohla prísť do jeho kancelárie. Brala som to ako klasickú miniporadu, alebo nejaký dotaz k novej reklamnej kampani, na ktorej teraz pracujeme. Majiteľ firmy sa ma ale opýtal, či som si náhodou nezabudla niečo obliecť. Pozrela som sa dole, na to, či na mne niečo chýba, ale nehápavo som mu vrátila pohľad. Povedal mi, aby som začala nosiť podprsenku, pretože niektorých kolegov v práci to môže rozptyľovať. 

Zostala som prekvapene stáť a skoro mi oči vypadli z jamiek. Neverila som, že takúto vetu mi môže môj zamestnávateľ niekedy povedať. Nebolo na mne nič vulgárne, nemala som ani krátku sukňu, ani veľký výstrih, ani sieťkové tričko, jednoducho som si nedala pod nepriesvitné čierne tričko podprsenku, pretože sa tak cítim viac komfortnejšie.

Prečítajte si: Byť trápny niekedy nemusí byť márne: Aká najtrápnejšia situácia sa stala vám?

Pochopil...

Odišla som z jeho kancelárie bez slov. Sadla som si na stoličku a narátala do desať. Bola som naozaj vytočená a išla som za kolegyňou, aby som jej povedala, čo som si práve vypočula. Bola prekvapená a povedala mi, že na to nik nemá právo. Ešte v ten večer som všetkým kolegyniam z práce napísala email o tom, čo sa mi stalo a že zajtra vyhlasujem deň bez podprseniek. 

Na druhý deň sme prišli až na jednu ženu všetky bez podprseniek. Samozrejme si to všimli ako naši kolegovia, tak i náš šéf. Nepovedal ani pol slova. Pochopil, že to prehnal a ja som sa dozvedela, že jeho rozhorčenie nebolo z jeho hlavy, ale z hlavy tej ženy, ktorá prišla v ten deň, ako jediná s podprsenkou. 

Prečítajte si: 8 faktov o ženskom tele, za ktoré by ste sa rozhodne nemali hanbiť: Číslo 5 má každá z nás!

Nešlo tu o rebéliu z mojej strany, ani zo strany mojich kolegýň. Ide tu o to, aby sa konečne prestali merať muži a ženy dvoma metrami. Prečo pánske stojace bradavky nikoho nepoburujú? Pretože na svete sú niektoré veci ešte stále tabu. Nielen zo strany mužov, ale i zo strany žien.