Presunúť na hlavný obsah

Ako poznačí ženu detstvo bez otca? Úprimná spoveď dvoch žien, ktoré našli "náhradu" vo svojich starších partneroch

Partnerské vzťahy

Status, ktorý na prvej schôdzke novému mužovi nepriznáme. Status dcéry, ktorá vyrastala bez otca. Ten, ktorý si nesieme so sebou už navždy a takmer všade.

Boli dve. Kamarátky na celý život, ktoré si toho preskákali viac, ako by ich minulí či budúci partneri predpokladali. Zdalo sa im, že všetko v ich živote zázračne do seba zapadá. Na náhody jednoducho neverili, tak túto zhodu okolností, vzťahov a životných situácií pripisovali rovnakým povahám.

Prečítajte si: Moja najlepšia kamarátka neznáša môjho snúbenca: Keď som sa dozvedela dôvod, nevedela som, čo robiť

Hovorí sa, že s kým si, taký si

Ony dve však mali pocit, že sa spoločným priateľstvom nezmenili, len odhalili to, čím už dávno boli. Dnes sú z nich dospelé a úspešné ženy. Napriek tomu v jednej veci sa od generácie šťastných žien odlišujú. Sú ženami mužov, ktorí sú viac ako len ich partnermi.

„Cítim sa pri ňom tak ako nikdy predtým. Nie je to však myslené sexuálne, práve naopak. Vždy ma tento typ muža priťahoval. Vyzretý, starší, rozumný, a hlavne silný. Sila muža, ktorá mňa samú občas stavia do pozície slabšej, je to, čo mi takmer vždy učarovalo. Tým ma dostal aj Patrik. Na jednej strane ma láka jeho dominancia, na druhej milujem pozíciu mladšej, neposlušnej partnerky. Asi svojím správaním vyžarujem potrebu starostlivosti a on sa potom rád stará. Chcela som byť občas taká dominantná ako Nela, ale nikdy som to poriadne nevedela. V spoločnosti starších mužov sa cítim lepšie. Tak je to aj s Patrikom. On ma v rozhodnutiach usmerní, pokarhá, objíme, keď vie, že som už na pokraji všetkého, a pristrihne krídla, keď lietam príliš vysoko.

Pred ním to boli len muži, ktorí potrebovali dominantnejšiu partnerku, a ja som sa v tejto pozícii cítila neisto, vlastne vôbec ma to nebavilo. Vyrastala som s matkou, ktorá bez muža nebola sama sebou. Potrebovala niekoho, kto ju usmerní. To dokázal len otec, a preto po jeho odchode bola takmer stále nešťastná. Tak podobne som na tom dnes aj ja, a to som si hovorila, že nikdy nebudem ako ona. V mojich očiach bola príliš slabá, príliš ľahko manipulovateľná. Jednoducho bez muža bol jej život akýsi stratený. Po svojich neúspešných vzťahoch som sa prestala namáhať byť ženou, ktorú opisovali v magazínoch. Silnou, dominantnou a samostatnou. Rozhodla som sa byť sama sebou, tou slabou, obyčajnou, tou, ktorá muža jednoducho potrebovala. Nie zúfalo, ale prirodzene. V tom období som našla Patrika. Je odo mňa starší o 15 rokov, ale mám pocit, že pri ňom doháňam detstvo bez otca. Už hrám len rolu ženy, ktorá prijala svoje slabosti, a Patrikovi som umožnila byť mojím otcom a partnerom zároveň.“

Až dnes...

Poznám ich obe už veľa rokov, a až dnes vidím ženu, ktorá nie je žiadnou zlatokopkou a žiadnou zúfalou postavou vo svojom rozhodnutí stať sa manželkou staršieho, emocionálne silnejšieho muža. Ona sa len konečne rozhodla svoju túžbu po otcovi dosiahnuť svojím vlastným spôsobom. Na druhej strane som si práve v tom istom momente všimla tvár tej druhej. Snažila sa vyhnúť očnému kontaktu s nami a so zvyškom miestnosti. Počas rozprávania svojho príbehu sa nám ani raz nepozrela do očí a ja sa jej ani nečudujem.

„Vždy som Monike tak trochu závidela jej partnerov. Aj ja som sa snažila byť v spoločnosti mužov zraniteľnejšou, takou, pri ktorej by mal muž pocit, že tam na druhej strane postele je žena, ktorá ho potrebuje. To všetko však bolo len mojou nenaplnenou túžbou. Navonok som vyžarovala niečo úplne odlišné. Silná žena, ktorá si dokáže spraviť všetko sama. Bol to nekonečný boj s mojím egom a s tým, čo som potrebovala. Boli sme traja, ja a dvaja bratia. Otec nás opustil, keď som bola malá, a moja mama to uhrala tak, akoby nikto nečakal. Zdalo sa, že bez neho jej je lepšie. Sila, ktorú vyžarovala, hovorila jasne o tom, že muža nepotrebuje. Aj keď s ťažkosťami, vychovala z nás ľudí, ktorí sa za žiadnych okolností nevzdávajú. Vzťahom som sa podľa vzoru matky vždy vyhýbala, hovorila, že láska nás oslabuje, a preto som si užívala rolu slobodnej, tvrdej ženy. Karieristky, ktorá poznala svoju cenu.

Po čase, keď som si aj niekoho našla, bola som vždy ja tou, ktorá sa o všetko postarala. Vymyslela, zrealizovala, pomohla, podržala. Späť sa mi zo strany mužov dostávalo málo, vlastne takmer nič. Bez problémov som si zvykla na rolu dominantnej ženy. Veď moja matka zvládla toho oveľa viac. Časom ma však takmer každý muž opustil kvôli nenápadnej žene, z ktorej kričalo, že potrebuje muža. Hnevala som sa na nespravodlivosť sveta, a nechápala som, prečo mi všetky vzťahy krachujú. Až pred dvoma rokmi som to všetko pochopila. Bola som taká vyčerpaná z neustálej snahy, že pri Markovi som sa už vôbec nesnažila. Jednoducho som sa stala milujúcou, vyčerpanou priateľkou, ktorá už nemala chuť byť na koni. Stačila mi rola ženy, ktorú bude niekto milovať. Taká, o ktorú sa muž bude snažiť bez jej neustálych náznakov a prvých krokov. Chýbal mi otec, a možno práve preto som chcela vždy uhrať rolu oboch partnerov. Bála som sa, že ak nebudem dostatočne silná, nakoniec ma každý opustí. Nechcela som zostať sama. Bojovala som s tým, čo som videla v detstve. Otec odchádzal na dennom poriadku, až nakoniec odišiel úplne. Pri Markovi som však pochopila, že lásku si nemusím zaslúžiť a že je v poriadku nebyť vždy tou silnou, perfektnou. Stal sa mužom, ktorého som celý život potrebovala, ale nikdy som si to priznať nechcela.“

Na začiatku nášho stretnutia boli takmer identické

Po ich slovách som však pochopila, že jediná vec, ktorá ich obe spájala, bola neprítomnosť otca. Obe chceli byť milované, ale obe na to išli nesprávnym spôsobom. Veľakrát nás naučené poučky dostanú na iné miesta než na tie, na ktoré sme sa mali dostať prirodzene, a potom sme nešťastné. Detstvo a podmienky, v ktorých sme vyrastali, ovplyvňujú veľa. Na druhej strane je načase odpustiť minulosti, že nám dala chybný obraz o svete. Jednoducho sa stala tak, ako sa stať mala, to však neznamená, že nám vzala šancu na lásku. Neznamenáme menej ako ktorákoľvek iná žena.

Molo by vás zaujímať: Najlepšia kamarátka si začala s mojím bývalým: Potom sa stalo niečo, čo ani jedna z nás nečakala!

Každý muž je odrazom ženy, ktorá ho svojím správaním formuje 

Nehľadajme otcov, záchranu a mužov, o ktorých si myslíme, že zaplnia chýbajúce strany v našej knihe minulosti. Tieto strany zaplniť nepotrebujeme. Staňme sa prirodzenými a najlepšími verziami seba. Ženami, ktoré vedia, že lásku si netreba zaslúžiť, že ideálny vzťah nespadne z neba a že neprítomnosť otca treba len časom akceptovať, a zanechať v minulosti. Milujme sa a budeme milované.

Viac sa o vzťahoch, a iných zaujímavých témach dočítate v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!

 

- Najčítanejšie -