Presunúť na hlavný obsah

Talentovaná maliarka Miroslava Kala maľuje celý život: Aj kvôli tomuto svoju prácu miluje a za nič by ju nevymenila

Kariéra

Miroslava Kaľavská je talentovanou maliarkou, ktorá by svoje povolanie nevymenila za nič iné. O tom, kde berie inšpiráciu a čo pre ňu maľba znamená, nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.

Mirka, tvoríte pod vlastnou značkou. Ako ste sa vlastne k celej maľbe dostali, čo jej poprípade predchádzalo?

Moja "kariéra" začala už v detstve, keď ma učiteľka a rodičia dali na výtvarnú. Nasmerovalo ma to ďalej na umelecké školy. Navštevovala som Strednú umeleckú školu v Kežmarku a neskôr Fakultu umení technickej univerzity v Košiciach.

Čo sa týka samotnej tvorby, začínala som s hračkami. Šila som zajacov, sovičky, zvieratká, vymyslené tvory z ponožiek a volali sa „Pantofáče“. Preto som najprv tvorila pod značkou Zajac. Ale postupne som čoraz viac maľovala a šitie išlo bokom. A tak som značku neskôr premenovala na „Miroslava Kala“. Úplne som podľahla maľbe, baví ma to a viem pri tom vypnúť. Našla som si svoj rukopis, ale stále rada experimentujem.

Inšpirujte sa: VIDEO: Talentovaná cukrárka Maťa z Mandlove si splnila svoj sen: Pečie takéto originálne koláčiky

Je maľovanie činnosť, ktorá Vás živí alebo je to skôr o tom, že vás samotný proces skutočne napĺňa?

Skúšala som aj samotnú tvorbu, aj tvorbu popri inej práci. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Momentálne pracujem v obchode s fototechnikou a popritom pracujem vo svojom ateliéri. Obe moje práce sa však dobre dopĺňajú. Vďaka Fotolabu mám k dispozícií kvalitnú tlač pre svoje reprodukcie. Maľovanie je teraz pre mňa skôr únik z reality, relax a oddych.

Aké motívy sú pre Vás tou najväčšou inšpiráciou?

Túlam sa po internete a keď ma osloví nejaká fotografia, uložím si ju. Kontaktujem autora fotky, či môžem motív namaľovať a potom sa už na to vrhnem. Najčastejšie sú to ženy v snových pózach, zaseknuté v čase. Moje maľby sú o pozitívnom pocite, o maličkostiach a o vnútornom svete. Maľujem prevažne s nastrihanými kúskami plastu. Vďaka tomu viem zaujímavo „rozbiť“ motív. Dalo by sa to porovnať so „špachtľovou tehnikou“. Štetce ale využívam tiež, hlavne na miesta, ktoré chcem, aby pôsobili ostro. Páči sa mi kontrast detailných a rozmazaných miest, ktorý pri tom vzniká.

Nenechajte si ujsť: Talentované ženy s nezameniteľným štýlom: Sochárka Jana Brisudová a maliarka Jana Haluzová otvorili výstavu DVE

Venujete sa len maľbe alebo robíte aj niečo iné, možno úplne z iného súdka alebo práveže so samotným maľovaním spojené?

Študovala som produktový dizajn a láka ma aj socha alebo interiérový dizajn. Ale stále ma to ťahalo skôr k maľbe. Momentálne som si zamilovala betón. Okrem toho, že je betónový celý môj interiér, vyrábam z neho tradične netradičné dekorácie. Veľmi rýchlo sa pre hocičo nadchnem, ale obvykle ma to aj rýchlo prejde (smiech). Maľba a kresba ma však zatiaľ stále držia. V poslednom čase sa však venujem aj fotografii a veľmi ma to baví.

Ako by ste opísali život maliarky na Slovensku? Je ťažké sa presadiť, dostať sa do povedomia ľudí?

Vďaka sociálnym sieťam nie je až také ťažké dostať sa do povedomia ľudí. Náročnejšie je udržať sa tam. Chce to vytrvalosť, snahu a neustálu kreativitu. Je nutné pravidelne sa pripomínať (smiech).

Boli chvíle, kedy ste si povedali, že možno to možno nestojí za všetko to úsilie, ktoré do maľovania vkladáte?

Takú chvíľu som zatiaľ nemala, pretože jednoducho musím tvoriť, lebo by som asi vybuchla (smiech). Zbožňujem, keď môžem pracovať doma. Vážim si to, lebo v poslednom čase popri rekonštrukcii, svadbe a práci bolo toho času v ateliéri málo. Do ponorkového stavu som sa ešte nedostala. O energiu a čas ma oberajú len veci bežného života a chodu domácnosti.

Prečítajte si aj: Monika fotí novorodencov v slovenských krojoch: Krojované bábätká majú ešte len 10 dní a to z tohto dôvodu

 

- Najčítanejšie -

Diskusia k článku

comments powered by Disqus